Upratovanie...
Aspoň raz do roka konáme doma ´veľké upratovanie´. Aj počas roka, síce upratujeme, no raz do roka von vyhodíme koberce, vytepujeme, umyjeme okná, vypraceme skrine, pretriedime veci, ktoré nenosíme a urobíme si poriadok aj v stolíku – vyhodíme papiere a účtenky, ktoré už netreba odkladať. Takto je to aj v duchovnom živote. Pred najväčším sviatkom, keď prežívame umučenie a zmŕtvychvstanie nášho Pána Ježiša máme obdobie ´veľkého upratovania duše´ a hodnotenie svojho vnútorného života. I tam máme vyhodiť, čo nám netreba - zbavovať sa zlozvykov, ktoré prirástli k nášmu srdcu, oslobodzovať sa od materiálnych vecí a závislostí sebazapreniami a pôstami; prehlbovať svoj vzťah s Bohom modlitbou; rozjímaním pri pobožnosti krížovej cesty o Božej láske; zmieriť sa s Bohom vo svätej spovedi; konať viacej skutky milosrdenstva iným.
Viete čo je pre nás najdôležitejšie na Veľkú noc? Obnoviť si pri veľkonočnej vigílii krstné sľuby. Pripomenúť si ten moment, keď sme sa stali Božími deťmi, keď sme sa stali Kristovými-kresťanmi, a keď nám bol zmazaný v krstnej vode dedičný hriech, a dostali sme Božiu posväcujúcu milosť. Tam si máme uvedomiť, kto sme, komu patríme, aký máme byť.
Na Popolcovú stredu, keď sa vstupuje do tohto času našej duchovnej obnovy značia sa nám hlavy popolom. Na znak, že nás mrzí, ako sme žili, že sme hrešili a neposlúchali Božie zákony, že to ľutujeme.
Popolec sa udeľuje dvoma vetami: Pamätaj, že si prach a na prach sa obrátiš!, alebo Kajajte sa a verte evanjeliu!
Prvé pripomína našu pominuteľnosť, že treba čo najskôr robiť pokánie za hriechy, lebo môžeme aj tento rok zomrieť a beda tomu, kto zomrie v ťažkom hriechu. A to je to druhé: kajať sa – prosiť Pána o odpustenie vín, odčiňovať zlo, naprávať sa a žiť podľa vzoru Ježiša, ktorý nám zvestuje práve evanjelium. Využime dobre predveľkonočné obdobie na urobenie poriadku v duši. Veľa zdaru!
Pokánie znamená: obrátenie sa k Bohu, návrat k nemu; zanechanie hriechu a opustenie hriešneho stavu; preorientovanie celého života, obrat v zmýšľaní; žiaľ nad hriechom, ľútosť a svätú spoveď.
Popri sviatosti zmierenia nám pomáhajú tri duchovné prostriedky: pôst, modlitba, almužna.
Pôst – dobrovoľné odriekanie si určitého jedla a nápoja (absencia): pomáha to získať nadvládu nad pudmi a slobodu srdca.
Modlitba – úprimné rozprávanie sa s Bohom: upevňuje vieru a lásku k nemu.
Almužna – bratsky sa podeliť; nezištne pomôcť núdznemu: to odstraňuje sebectvo a lakomstvo. Čoho sa zriekneme pri pôste, čo ušetríme, to máme dať ako almužnu.
Chcete, aby vaša modlitba priletela k Bohu?
Dajte jej dve krídla: pôst a almužnu.
(svätý Augustín)