PÔSTNA DISCIPLÍNA
Piatok je deň, keď sa Kristus zriekol svojho života - pre nás, aby nám pomohol. Vydal sa smrti. Aj my sa máme práve v tento deň niečoho sa zrieknuť z lásky k nemu, ale aj robiť to ako pokánie (odčinenie) za svoje hriechy. To je pôst a zdržovanie sa od požívania istých pokrmov. Alebo je dovolené preukázať lásku druhému, na spôsob obety - že mu venujem zo svojho majetku, alebo času...
Rímskokatolíci sú dvakrát do roka viazaní zachovať prísny pôst – na Popolcovú stredu a Veľký piatok (na začiatku a konci Pôstnej doby).
ZDRŽIAVAŤ SA pokrmov z mäsa suchozemských zvierat:
hovädzina, bravčovina, hydina, zajac, jahňacina, divina,...
Môžu sa: ryby, vajcia, mlieko, masť, múčne jedlá, ovocie, zelenina
POSTIŤ SA, teda menej jesť - raz za deň dosýta a dvakrát do polosýta:
1 bežné jedlo + 2 malé občerstvenia (piť kedykoľvek)
ZDRŽIAVAŤ SA od 14.narodenín do smrti
POSTIŤ SA od 18.narodenín do 59. narodenín (nasledujúci deň začiatok 60.roku života)
Deti, hoci nie sú viazané zdržiavať sa určitých pokrmov a postiť sa, predsa priúčame tejto náboženskej praxe a vysvetľujeme im zmysel.
Tehotné a dojčiace matky, a tí, ktorí sú v čase prísneho pôstu slabí pre chorobu, alebo ťažko fyzicky pracujúci - sú oslobodení od postenia, čiže môžu sa riadne dosýta aj trikrát za deň najesť, ale pri abstinovaní mäsitých pokrmov.
KAŽDÝ PIATOK V ROKU, na pamiatku smrti Pána Ježiša, je DŇOM POKÁNIA. Ak na piatok padne nejaká cirkevná slávnosť, nie sme povinný konať skutky kajúcnosti. Okrem celocirkevného jednotného pôstu v spomenuté dva dni v roku, v ostatné piatky si sami vyberieme, aký skutok kajúcnosti vykonáme. Môže to byť:
- zdržovanie sa mäsitých pokrmov
- zrieknutie sa iného obľúbeného pokrmu alebo nápoja
- modlitba bolestného ruženca
- pobožnosť krížovej cesty
- účasť na svätej omši
- čítanie Svätého písma, aspoň 10 minút
- návšteva chorého s konkrétnou pomocou
- návšteva cintorína s modlitbou za zomrelých
- alebo iné odrieknutie dobrej a dovolenej veci
Kto sa pozabudne a nevykoná skutok kajúcnosti nemá ťažký hriech. Kto však sústavne zanedbáva, alebo pohŕda konaním skutkov kajúcnosti v piatky, prehrešuje sa ťažko.
Ak na piatok padne nejaká liturgická slávnosť (Najsv. Srdca Ježišovho, Nepoškvrnené Počatie Panny Márie, Narodenie Pána, Bohorodičky Panny Márie-Nový rok, Zjavenie Pána, Sv. Jozefa, Zvestovanie Pána, Narodenie Jána Krstiteľa, Sv. Cyrila a Metoda, Nanebovzatie Panny Márie, Sedembolestnej Panny Márie) – vtedy sa nekonajú skutky pokánia.
U
Je starobylým zvykom v dňoch kajúcnosti a veľkých sviatkov zdržiavať sa verejných zábav. Otcovia biskupi to veľmi odporúčajú. Nie je to prikázané ani v adventné, ani v pôstne obdobie; kto sa zabáva (rodinné oslavy, stužková, koncerty, svadba v rodinnom kruhu, tanečné večierky a pod.) v tieto obdobia nehreší ťažko; ale treba rešpektovať zvyklosti iných kresťanov a vyhnúť sa pohoršeniu aj slabších vo viere.
Pre rímskokatolíkov je zakázané (pod ťažkým hriechom) zúčastniť sa, či organizovať verejné a hlučné zábavy, tanečné zábavy a svadobné veselice, súkromné i spoločenské oslavy v tieto dni roka:
- Štedrý deň
- Narodenie Pána
- Popolcová streda
- Veľký týždeň, t.j od Kvetnej nedele do Veľkonočnej nedele vrátane
Pastiersky list 1.pôstna nedeľa 2017; Pastiersky list 1.pôstna nedeľa 1992; Pastiersky list 1.pôstna nedeľa 1971; Katechizmus – učebnica rím.kat. náboženskej výchovy; Litterae circulares ordinariatus Tyrnaviensis III./1947