OTÁZKY
Otázka: Ako sa správne vyslovuje: katolícke kňazstvo, alebo katolícke kňažstvo?
Keďže je kňaz, tak kňazstvo! (pri výslovnosti je dvojité s – kňasstvo)
Podobne ako Francúz a Francúzsko. Nie Francúžsko, lebo nie je Francúž!
Otázka: Musím uznávať miesta zjavenia Panny Márie napr. Medjugorie, alebo ak neuznávam, je to hriech?
V Katolíckej cirkvi neexistuje povinnosť veriť v súkromné zjavenia, a to ani v tie, ktoré Cirkev schválila, nieto ešte v tie, ktoré sú stále predmetom skúmania. Ak ich Cirkev skúmala a potvrdila, že sa stali, rozumom však to môžeme prijať, a nie je ani dôvod to normálne neprijať. Ale i tak nie sme viazaní vo svedomí to prijať, či Fatimu, Lurdy, La Salette a iné!
Potvrdiť pravosť zjavení - že ide o nadprirodzené - to robí Cirkev – skúma , a môže sa vyjadriť a uzatvoriť prípad, ak už tieto „údajné zjavenia“ skončili. Napr. pri Medjugorje nie je Cirkvou potvrdené zjavenie Matky Pána! Je dané len Nihil Obstat (Nič nestojí v ceste) , dokument vydaní Dikastériom pre náuku viery, v septembri 2024; to znamená, nie potvrdenie zjavení, lebo to nie je doskúmané, alebo napr. v tomto prípade, sa ževraj stále ukazuje Panna Mária. Takéto rozhodnutie neznamená preto, že Cirkev potvrdila skutočné zjavenie Panny Márie. Miesto je uznané ako bezpečné miesto modlitby a duchovnej obnovy (pútnické miesto).
Takto sa potvrdzuje, že na tom mieste sa skúmalo a vie sa, že sa nerobia neporiadky, duchovne sa vo farnosti konajú riadne bohoslužby a pobožnosti a pre množstvo ľudí sa môže uctievať verejne Panna Mária i konať púte, ako spoločné stretnutia úcty. A z toho čo vyplýva? Že preto musia tamojší duchovní správcovia miesta zabezpečiť služby - kňazov na slávenie svätých omší a osobitne spovedania. Cirkev uznáva, že sa tam dejú pozitívne duchovné veci (obrátenia, spovede, uzdravenia), a preto je dobré tam chodiť na púte. Teda sa nevyjadrila k nadprirodzenému charakteru zjavení a ponecháva to na osobnej viere.
Tie, ktoré nie sú potvrdené, o nich by sa nemalo vravieť, že napr. zjavila sa tam Panna Mária, ale je to miesto ÚDAJNÝCH zjavení.
Otázka: Niektoré webstránky majú zvláštne názory a sú akože katolícke! Je niekde uvedené, ktoré sú pochybné ohľadom našej viery?
Áno. V kostoloch to bolo aj oznamované, ale na pripomenutie:
Biskupi sa dištancujú od médií, ktoré používajú manipulatívne spôsoby
Tu je stanovisko ktoré prijali počas 109. plenárneho zasadnutia Konferencie biskupov Slovenska v Badíne 6.11.2024:
V mediálnom priestore pôsobí viacero subjektov, ktoré majú aj kresťanský obsah, ale používajú manipulatívne spôsoby informovania. Medzi ne patrí napríklad internetový portál christianitas.sk a videokanál gloria.tv. Tieto portály a im podobné médiá vo svojich článkoch či videách podsúvajú informácie, v ktorých sa spochybňuje autorita pápeža a biskupov a dehonestujúco sa komentuje Druhý vatikánsky koncil alebo Synoda o synodalite.
My biskupi Slovenska sa dištancujeme od takýchto mediálnych aktivít, ako aj iných foriem podpory týchto médií. Povzbudzujeme veriacich, aby sa nedali zmiasť dezinformáciami v oblasti viery a náboženstva, ale kriticky rozlišovali správy o Katolíckej cirkvi.
Odporúčame, aby si rozširovali poznanie prostredníctvom spoľahlivých médií s cirkevným schválením, alebo tých, ktoré ponúkajú objektívne informácie v súlade s učením Katolíckej cirkvi v úcte k Svätému Otcovi a biskupom.
Hovorca KBS k šíreniu dezinformácií prostredníctvom internetu
21. 12. 2020
Pred niekoľkými týždňami sa na internete objavila informácia, že Svätý Otec chystá ďalšie mimoriadne Urbi et Orbi. A treba to, samozrejme, čo najrýchlejšie zdieľať. Dnes každý, kto o tom počul vie, že to nebola pravda. Niekto z dlhej chvíle vypustil dezinformáciu, a "chytili" sa tisíce ľudí. Sám som tú správu dostal aspoň z desiatich strán. Neviem koľko krát som musel opakovať, že také podujatie sa nechystá. Hoci oficiálne stránky Vatikánu nič také neavizovali, málokto sa nad tým trápil. A nepravdu zdieľalo množstvo ľudí. Iste, nič mimoriadne sa nestalo. Údajné Urbi et Orbi nebolo, a život ide ďalej.
Horšie je, že aj závažnejšie dezinformácie úspešne prenikajú do našich životov vo viacerých oblastiach. Internet ponúka obrovské množstvo správ. Na niečo také sme v minulosti neboli zvyknutí. Toľko je toho k dispozícii, že je problém si vybrať. A správne vyhodnotiť, čo stojí za našu pozornosť, a čo nie. Navyše, mnohí majú dodnes tendenciu posudzovať správy spôsobom, na ktorý si zvykli za totality. Že oficiálne zdroje sú iba propaganda, a pravdu treba hľadať inde. Informáciu, ktorá ide "proti prúdu", považujú automaticky za lepšiu.
Lenže, situácia je dnes zložitejšia. Hľadačom "skutočnej pravdy" vďačne vychádzajú v ústrety tzv. alternatívne médiá. A bude trvať dlho, kým niektorí pochopia (ak vôbec), že zďaleka nie všetky súčasné "protiprúdy" sú skutočne objektívne. Hoci často potvrdzujú to, čo si myslíme alebo želáme, aby bolo pravdivé.
Nikdy by som nepredpokladal, že niekto môže uveriť v chemtrails (konšpiráciu o tom, že kondenzačné stopy na oblohe za lietadlami sú vraj rozprašované chemické látky alebo vírusy, prostredníctvom ktorých nám tajné skupiny škodia a chcú nás ovládať). Vždy som si myslel, že je to celé len "humor". Až kým na KBS nezavolal pán, inak veľmi slušný, ktorý ma sväto-sväte presviedčal, že je to presne tak. A že on má dokonca chemtrails zo svojej záhrady jasne nafotené a môže mi dané fotky poslať. (Mal som na jazyku, že ja mu môžem poslať fotky z našej záhrady, na ktorých jasne vidieť, že zem je plochá, ale už som sa k tomu nedostal: pán so mnou ako s odmietačom dôkazov stratil trpezlivosť, rozlúčil sa a položil).
Žiaľ, nielen ohľadom fyziky sa medzi ľuďmi šíria nezmysly. Deje sa to tiež v oblasti lekárskej vedy - čo teraz výraznejšie vnímame v situácii pandémie - ako aj v oblasti viery a náboženstva. Spôsob šírenia dezinformácií je v princípe veľmi jednoduchý. Webové stránky, v ktorých pozadí sa ukrývajú rôzne záujmy, neuverejňujú len nepravdy či nezmysly: tak by ťažko získali sledovateľov. Nájdete na nich veľa pravdivého i dobrého. Zároveň však, jedny zámerne, iné možno z neznalosti, miešajú lži s pravdou.
A o to ťažšie sa v nich orientuje. Keď vaši priatelia rozširujú viacero dobrých, zaujímavých článkov z nejakého webu, budete mať prirodzene sklon tej stránke veriť. O to viac, ak v princípe zdieľa aj váš pohľad na svet a ponúka potvrdenie pre to, čo si myslíte. Lenže, práve tu je kameň úrazu.
Tak ako sme napríklad ľahko schopní rozlíšiť, že tzv. liberálne médiá sa v otázkach viery a náboženstva nedajú pokladať za "bernú mincu", oveľa menej si dokážeme všimnúť, že weby, ktoré navonok vystupujú kresťansky, ba odhodlane katolícky, môžu byť v skutočnosti takisto nespoľahlivé. Dokonca aj skryte protipápežské alebo protikoncilové, a v niektorých prípadoch rovno schizmatické. Presviedčam sa o tom denne v mailovej pošte.
Čerstvým prípadom je spochybňovanie stanoviska KBS k očkovaniu. Pisatelia, ktorí urputne argumentujú proti, mi posielajú citáty od "Byzantského katolíckeho patriarchátu", neraz v úplnom nevedomí, že toto spoločenstvo ku Katolíckej cirkvi nepatrí, a dokonca otvorene bojuje proti pápežovi. Podobne mi prichádzajú články z gloria.tv, ktorá v nijakom prípade nereprezentuje katolícku vieru a náuku. Mená a heslá v názvoch, žiaľ, nič negarantujú.
Kto chce vedieť, čo naozaj hovorí a učí Katolícka cirkev, musí dať pozor, aby sa nenechal pomýliť. Dnes vyšlo so schválením pápeža Františka stanovisko Kongregácie pre náuku viery ohľadom očkovania proti Covid-19. Vysvetlenie súvisiacich morálnych otázok v ňom potvrdzuje to, čo sa píše v stanovisku Konferencie biskupov Slovenska. Roma Locuta... Samozrejme, budeme svedkami toho, že ani to niektorí neprijmú. Kto ale chce počúvať Katolícku cirkev, tu má katolícky pohľad. Kto chce byť pápežskejší ako pápež...
Čo sa teda týka spoločenstiev a webov, ktoré sa katolícky len tvária, treba si uvedomiť, že ich taktika je navzájom príbuzná: nabrať "na palubu" čo najväčší počet fanúšikov, ktorým ponúkajú zaujímavé alternatívne informácie, a potom s nimi "odplávať" tam, kde ich chcú dostať. Dané stránky sú plné prekladov zo zahraničných alternatívnych webov a poskytujú široký priestor pre blogy, za ktorých obsah redakcie nezodpovedajú: umožňujú im však, aby intenzívne masírovali mienku čitateľov. A z takýchto lodí sa po čase ťažko vystupuje.
Opakovane dostávam žiadosti, aby som upozornil na to, kde hľadať objektívne informácie, a kde byť opatrný. Samozrejme, úskalím takého upozornenia je, že weby, na ktoré poukážem, sa ohradia proti vytváraniu "indexov", a budú zdôrazňovať slobodu slova. Prípadne opakovať, že "oficiálne zdroje" informácie len filtrujú, atď. Takže toľko: mám zásadu nikomu nebrániť, aby čítal a zdieľal to, čo chce.
Pripomeniem však staré známe: "Povedz mi, čo čítaš, a ja ti poviem, kto si." Inými slovami, dobre si vyberaj zdroje, ktorým dôveruješ a overuj si informácie, neuspokoj sa s tým, čo potvrdzuje tvoj názor.
V tomto duchu, v úplnej slobode, poukážem na stránky, ktoré na základe mojich skúseností odporúčať nemôžem, hoci mi práve z nich dopisovatelia opakovane citujú. Respektíve, môžem dôrazne odporúčať, aby si pri nich ľudia dávali dobrý pozor, a viackrát sa zamysleli, ktorá vec stojí za zdieľanie: sem v slovenskom prostredí patria napríklad - aby to bolo prehľadné:
Gloria.tv
Svetlo sveta (zdieľané Hlavnými správami)
Christianitas
Aliancia za nedeľu
a medzi viac sekulárnymi
Infovojna
Badatel
Zem a vek
Slobodný vysielač.
Myslím, že netreba zdôrazňovať, že informácie, ktoré sú skutočne a spoľahlivo z prostredia Katolíckej cirkvi, možno nájsť na Vatikánskom rozhlase, TK KBS, v Rádiu Lumen, v televízii Lux, v Katolíckych novinách, v gréckokatolíckom časopise Slovo, či v novom Rádiu Mária Slovensko. Samozrejme, existuje aj veľké množstvo ďalších dobrých portálov, ktoré prinášajú informácie z prostredia viery a náboženstva. Mojím cieľom nie je robiť tu ich zoznam, ani "cenzúrovať" tie, ktoré som spomenul vyššie.
V záplave toho, čo nám internet prináša a čo ovplyvňuje naše zmýšľanie - v súčasnom kontexte navyše v priamom súvise so zdravím - však pokladám za potrebné upozorniť. Nie ukladať, ale predkladať: predložiť do pozornosti na zvažovanie pre toho, kto má záujem dať si poradiť a je ochotný uvažovať. Aby sme omylom neuverili správam, ktoré sa ako pravdivé a katolícke len tvária. A aby sme si vyberali objektívne informácie, a na ich základe mohli robiť správne rozhodnutia.
Martin Kramara, hovorca KBS
Otázka: Ako je to pri postení sa s niektorými jedlami – môžu sa, či nie?
MASŤ
V pôste sa môžu jesť: masť, vajcia, mliečne výrobky. (Katechizmus, učebnica SSV 1990, s. 98)
Zákon zdržanlivosti zakazuje konzumáciu mäsa, ale nie vajec, mliečnych výrobkov, alebo dochucovadiel vyrobených zo živočíšneho tuku. (Pavol VI.: konštitúcia Poenitemini, 1966, kap. III., odst. III, 1.)
Nezakazuje sa „čokoľvek z tuku zvierat“. (František Tondra: Morálna teológia II, Sp.Kapitula 1996, s. 252)
Masť (tuk) zvierat je dovolené užívať na prípravu pokrmov. (Lukáš Petráš: Katolícka mravouka, SSV 1948, s. 185)
V r. 1948 bolo zakázané jesť sádlo, ako samostatné jedlo, nie však roztopiť ho ako omastu jedál. A preto boli dovolené aj oškvarky v malom množstve nachádzajúce sa v masti. (Alexander Spesz: Katolícka mravouka, SSV 1948, s.317)
Ošvarky (škvarky) sú malými vyškvarenými kúskami slaniny. ... Teda ide aj o mäso! Vo vytopenej masti ak sú malilinké kúsky oškvarku nie sú prekážkou jej jedenia v pôste.
(Slanina je pokrm pripravený (spravidla údením) z podkožnej tukovej vrstvy ošípaných, často prerastená mäsom. Vyrába sa predovšetkým z bravčového bôčika, stehna, či chrbta.)
POLIEVKA
Za mäsitý pokrm sa počítajú:... mäsová polievka z teplokrvných zvierat. (Katechizmus, učebnica, SSV 1990, s. 98)
Hieronymus Noldin v diele Summa theologiae moralis, De praeceptis, sa zaoberal definíciou toho, čo porušuje cirkevný pôst. Podľa tradičnej morálnej teológie (ktorú Noldin zastupoval) sa pôst považuje za porušený jedením mäsa, ale nie pitím tekutín (aj vývaru).
Vývar z kostí, alebo aj mäsa, scedený (aby neobsahoval kúsky mäsa), teda len „voda“, neruší pôstne zdržovanie sa mäsitého jedla. Z kostí sa uvoľňuje kolagén, aminokyseliny, elektrolyty a minerály do vody. Ide o výluh, nie konzum mäsa; je to tekutina. Dobrá na hydratáciu bez zaťaženia tráviaceho traktu.
--------------------------
Avšak platí zásada:
ak pri tomto poznaní vecí môže toto niekoho sledujúc ma pohoršiť, hoci by to nebol hriech požívať, radšej sa toho treba zrieknuť, než pohoršiť malého, slabšieho vo viere!!!
A ďalšie upozornenie:
Veľký pozor si treba dať na formalizmus v postení sa - len na vonkajšok, - treba dbať o zmysel a zachovanie ducha tejto formy pokánia (Pavol VI..: Poenitemini, 1966, kap. II.)
A aj toto si zoberme k srdcu:
Áno, dnes sa karta obrátila. Mäso je často lacnejšie ako ryby a už sa nespája len so slávnosťami. Mnoho ľudí, ktorí ryby obľubujú, sa preto pýta, či ich konzumácia počas pôstu skutočne predstavuje obetu. Odpoveď je jasná: zmyslom pôstu nie je hľadanie spôsobov, ako sa mu vyhnúť, ale skutočné duchovné umŕtvovanie, ktoré nás zjednocuje s Kristovým utrpením. Cirkev pozýva veriacich, aby si pôstny čas nekomplikovali hľadaním medzier v pravidlách, ale aby ho prežívali s úprimným srdcom. Podstatou nie je len zdržať sa mäsa, ale vnímať tento deň ako príležitosť na duchovnú obnovu a spojenie s Kristovým utrpením. Nezáleží teda len na tom, čo máme na tanieri či vložíme do úst, ale najmä na tom, čo z našich úst vychádza a čo nosíme vo svojom srdci.
Otázka: Prečo Svätý otec má svätú omšu na Popolcovú stredu „ u svätej Sabíny“?
Ako vznikla tradícia, že pápeži prichádzajú na Popolcovú stredu do baziliky na Aventínskom vrchu? Už v 5. storočí, keď bol tento chrám postavený, sa kresťania 40 dní pred Veľkou nocou zhromažďovali v Kostole sv. Anastázie, odkiaľ viedli procesiu k Bazilike sv. Sabíny. K tomuto sláveniu sa v roku 1587 pridal aj pápež Sixtus V., ktorý tým zaviedol tradíciu, že rímsky biskup každoročne začína Pôstne obdobie tu na Aventínskom vrchu. V roku 1700 síce pápež Klement VI. tento zvyk prerušil, no v roku 1962 sa k nemu opäť vrátil pápež Ján XXIII. Ten však urobil menšiu zmenu – k Bazilike sv. Sabíny prichádzala procesia nie z Kostola sv. Anastázie, ale z Kostola sv. Anzelma, ktorý je iba niekoľko metrov od baziliky.
Spomínané dva chrámy (sv. Sabíny a Anastázie) si veriaci vybrali zrejme preto, že mali významné postavenie v ranom kresťanstve, boli postavené na mieste hrobu svätca či mučeníka ranej Cirkvi.
Symbolikou je aj miesto. Jeden z pahorkov Ríma, na ktorom je postavené mesto. Aventínsky vŕšok symbolizuje výstup na vrch, teda úsilie, ktoré veriaci vynakladajú, aby dosiahli svätosť svojej duše.
Rímska Bazilika sv. Sabíny je jeden z najstarších zachovaných rímskych kostolov.
Bola budovaná v rokoch 422 až 440. Dal ju postaviť dalmátsky kňaz Peter z Ilýrie. Prečo bolo zvolené patrocínium svätej Sabíny, nie je úplne zrejmé. Tradične sa však predpokladá, že bazilika sa nachádza na mieste domu tejto Rimanky, ktorú mala na kresťanskú vieru obrátiť jej slúžka Serapia. Obe boli pre svoju vieru umučené okolo roku 126.
Chrám prešiel v priebehu storočí niekoľkými rekonštrukciami, no až doteraz sa zachovali pôvodné dvere z cyprusového dreva. Je na nich viacero reliéfov, pričom jeden z nich zachytáva jedno z vôbec najstarších zachovaných zobrazení Kristovej smrti na kríži.
Toto všetko je znakom pre doby pokánia: práca na sebe, obrátenie a Ježišova obeta.
Pre zaujímavosť: V roku 1218 pápež Honorius III. zveril kostol vtedy sa rozvíjajúcemu rádu dominikánov, ktorý kostol spravuje dodnes. Krátko pred smrťou v kláštore vedľa kostola žil aj samotný zakladateľ rehole svätý Dominik. Zdržiaval sa tam aj svätý Pius V., Hyacint Poľský či Tomáš Akvinský.
Pápežské slávenie Popolcovej stredy v Bazilike sv. Sabíny od obnovenia v roku 1962 sa pápeži každoročne snažili zachovávať. No boli aj výnimky:
V roku 2005 Ján Pavol II. nebol schopný pre podlomené zdravie zúčastniť sa na liturgickom slávení; o necelé dva mesiace neskôr zomrel.
Poslednú verejnú bohoslužbu pred skončením v úrade mal na Popolcovú stredu Benedikt XVI. v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne, v roku 2013.
V roku 2016 slávil liturgiu Popolcovej stredy v Bazilike sv. Petra, kde spolu s ním koncelebrovalo okolo osemsto kňazov z rôznych kontinentov, ktorých pápež na konci svätej omše vyslal do sveta ako misionárov milosrdenstva v rámci mimoriadneho Svätého roku milosrdenstva. A pre pandémiu uprednostnil Baziliku sv. Petra aj v roku 2021.
spracované podľa KN 8/2022
Otázka: Čo máme spraviť s popolcom, ktorý sme dostali na čelo pri omši na Popolcovú stredu?
Najlepšie je mať ho celý deň. Áno, nech aj ľudia mimo chrámu vidia kto som (kresťan), ktorý uznáva svoju hriešnosť a chce robiť pokánie.
Ináč normálne si popol umyjeme z tváre, a tým sa zničí (keďže otázka je na mieste, nakoľko ide o požehnanú vec!).
Otázka: Niekde na kostolných vežiach sú rôzne zariadenia – internet a podobne. Nezdá sa mi to dôstojné, kostolná veža je kostol, sväté miesto. Je to dovolené? Aj dnes žiadajú také veci, alebo len v minulosti?
Aj dnes. Každý vidí svoje záujmy a biznis...
Pre katolícke kostoly platí rozumný zákaz:
„Umiestnenie technických zariadení (od mobilných operátorov, vysielačov a iné) na veži kostola je prísne zakázané. Kostoly a ich veže boli postavené výlučne pre Boží kult.“ (ACAC 2/2008)
(Okrem tohto rozhodnutia dôvodom zamietnutia žiadostí je aj súčasná právna úprava, ktorá spoločnostiam poskytujúcim verejnú sieť umožňuje (v súlade s ust. § 5, § 15 a § 66 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách) vo verejnom záujme, zriaďovať a prevádzkovať verejné siete, stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti a tým získava nárok na zriadenie zákonných vecných bremien, za ktoré už farnosti neprináleží nájomné, ale len jednorazová odplata za obmedzenie vlastníckeho práva užívania nehnuteľnosti v prípadoch, ak by sa farnosť rozhodla raz takýto zmluvný vzťah ukončiť.)
Otázka: Odkedy sú deti viazané chodiť na nedeľnú svätú omšu a v prikázané sviatky!
Spravidla od 7 roku života, t.j. od používania rozumu, t.j. vedia sa učiť, robiť úsudky a spájať veci. Kto začne chodiť riadne do školy, je toho schopný aspoň dostatočne a je viazaný aj účasťou na nedeľnej i sviatočnej sv. omši pod ťažkým hriechom. U detí sú zodpovední katolícki rodičia; ak aj deti chcú a vedia, že treba ísť, ale rodič nejde, alebo hamuje ich v tom, nielen svoj má rodič hriech, ale aj za dieťa + pohoršenie-zlý príklad, takže aj tri ťažké hriechy.
Vážna choroba, alebo starosť o chorého, alebo iná nepredvídateľná okolnosť – niečo na dome (prasklo potrubie, odfúklo strechu a treba rýchlo zakrývať...) - nás ospravedlňuje. Takisto gravidné matky, ako im to stav dovoľuje tak navštevujú bohoslužby. Pri malinkých deťoch je matka oslobodená od účasti; ak sa dá, kde je viac omši - aby si nezanedbávala duchovný život – nech sa prestriedajú v domácnosti. Malé deti priúčame svätej omši postupne od hrania k sledovaniu a zapájaniu sa.
Otázka: Prečo, keď sa futbalisti prežehnajú , tak potom si pobozkajú ruku?
Po prežehnaní – urobení veľkého kríža na seba, si mnohí veriaci (často v španielskej, talianskej, latinskoamerickej či filipínskej kultúre) spoja palec a ukazovák, čím vytvoria kríž. Pobozkaním symbolicky bozkávajú Kristov kríž, podobne ako sa bozkáva krížik na ruženci.
Otázka: Keď sa pri omši kropí svätenou vodou, tak to prskne do tvár, do očí; čo máme robiť, aby to tak nebolo?
Kropenie požehnanou vodou na začiatku svätej omše, pripomína veriacim krst – teda komu patria (sú Božie deti) a zvoláva sa tak prosba na veriacich, aby boli očistení aj od všedných hriechov (ťažké sa odpúšťajú vo svätej spovedi!). Máme hlavu skloniť a pri pokropení sa prežehnať. Na hlavu sme boli pokrstení, preto ju ´nastavíme´ na pokropenie.
Otázka: Do akého veku sa môže miništrovať?
Miništrant je služobník, pomáha pri slávení liturgie kňazovi, či biskupovi. Aj malý chlapec môže miništrovať, čo nechodí ešte do školy, ak sa vie patrične správať; hoci to neznamená, že všetko vie robiť a všetkému rozumie. Takisto vek, kedy ´končiť´ neexistuje. Tu je to o službe, nie o veku. Ani vzdelanie, či postavenie nerozhoduje - poznáme i politikov i kráľov, čo posluhovali kňazovi pri omšiach. Miništrovať je veľké vyznačenie byť blízko Pánu Ježišovi v Eucharistii, je to "anjelská služba". Je samozrejme dôležité, aby miništrant bol povzbudením, a nie vyrušovaním pri bohoslužbách svojím správaním!
Otázka: Je pravda, že napokon aj tak všetkým ľuďom pri smrti, alebo na konci sveta, Pán Boh odpustí hriechy, lebo nás miluje?
Nie.
Mohol by to urobiť, ale máme od neho slobodu - vôľu rozhodovať sa. Ak by to urobil, nešlo by o milosrdenstvo, ale nespravodlivosť!
Milosrdenstvo totiž vyžaduje spravodlivosť: človek si musí uvedomiť a uznať, že si zasluhuje zo spravodlivosti Božej za vinu trest, no predsa prosí o zľutovanie, a Boh ho vtedy môže aplikovať. Milosrdenstvo neexistuje bez spravodlivosti. On chce síce odpustiť aj najväčší zločin, vinu, ale je na nás, či o to stojíme. Nielen tým, že to povieme, ale aj srdcom, myslíme to naozaj. Čiže naozaj priznáme si a oľutujeme pred ním hriechy - hoc i pri zomieraní v poslednej minúte. No kto zomrie bez ľútosti, hoc len s jedným ťažkým hriechom, je zatratený! Boh milosrdenstvo ponúka; nenúti a nenatíska.
Pán Ježiš vraví, že kto sa prehreší proti Božej milosti, proti Duchu Svätému, ktorý človeka vlastne nabáda zanechať hriech a prosiť o odpustenie - no on sa opovážlivo spolieha na Božie milosrdenstvo a kopí hriech na hriech, alebo odkladá nápravu života - sám sa vystavuje riziku, že nestihne pokánie, zomrie nečakane. Potom vraví, že aj kto neodpustí zo srdca svojmu blížnemu, ktorý mu ublížil, ani jemu nebude odpustené (odpusť nám naše viny, ako aj my odpúšťame svojim vinníkom; blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo – teda aj obrátene: kto nie je milosrdný, kto neodpustí – sám si chystá mieru, ktorou sa zhodnotí jeho život na zemi. Boh je milosrdný, ale človek ak nestojí o to vyberá si ako tu žije, ale aj svoju večnosť. Rozhodujme sa len tu na zemi, kým je človek. Po smrti, keď duša telo opustí, má, čo má, nemôže vykonať zmenu rozhodnutia, hoci spozná, čo je pravda a kde je večné šťastie...
Otázka: Ak som chorý, tak je duchovné prijímanie náhradou svätého prijímania v kostole? A Pre rozvedených, alebo žijúcich len tak „nadivoko“ je to platné prijímanie?
Najznámejšia je modlitba duchovného sv. prijímania podľa sv. Alfonza z Liguori:
Môj Ježišu, verím, že si v Najsvätejšej oltárnej sviatosti skutočne prítomný.
Klaniam sa ti a milujem ťa nadovšetko.
Z lásky k tebe ľutujem všetky svoje hriechy.
Sľubujem, že sa budem vyhýbať každej hriešnej príležitosti.
Moja duša túži po tebe, ale keďže ťa teraz sviatostne nemôžem prijať,
príď aspoň duchovne so svojou milosťou do môjho srdca.
Daj, aby som vždy žil v tvojej milosti, a tak plnil tvoju vôľu.
Ty žiješ a kraľuješ na veky vekov. Amen.
Je to modlitba. Vyjadrenie túžby prijať Pána Ježiša v Oltárnej sviatosti vtedy, ak sa to nedá: napr. pre chorobu nemôžem byť v kostole na svätej omši; alebo som rozvedený a následne civilne sobášený a nemôžem ísť k svätému prijímaniu, hoci som na svätej omši. Je to teda modlitba túžby. Všimnime si, že je to najprv vzbudenie ľútosti nad hriechmi, a potom tá túžba po Pánovom tele. Ale je to „iba“ modlitba, ktorou si vyprosujem milosti, posilu pred svoju dušu.
Samozrejme, to je dobré, lebo udržiava našu dušu v túžbe po sviatostnom prijímaní, udržiava vieru v Ježišovu prítomnosť v eucharistickom Chlebe.
Ale nenahrádza sväté prijímanie, ani nemôže dať to, čo ono dáva.
Avšak túžba znamená, že, ak bude tá možnosť, urobím všetko preto, aby som mohol prijať sviatostné Pánovo telo. Takže tá túžba - ak je úprimná - tak ma vedie dať si do poriadku svedomie svätou spoveďou, resp. zanechaním toho, čo mi bráni ísť k svätému prijímaniu – tu sa myslí aj na to, že v chorobe, ak ma dlhodobo vyraďuje z možnosti ísť na svätú omšu, že si zavolám kňaza, aby mi vyslúžil sviatosti (nebudeme čakať na „pred Vianocami“, či „pred Veľkou nocou“); v prípade môjho stavu hriešnosti urobím nápravu – zanechám hriech, blízku príležitosť k hriechu v ktorej som, resp. sa o možnosti porozprávam s kňazom, čo mám robiť - teda hľadám riešenia, aby som sa duchovne posunul a mohol chodiť k svätému prijímaniu.
3.cirkevné prikázanie znie: Aspoň raz v roku sa vyspovedať a vo Veľkonočnom období prijať Oltárnu sviatosť
Každý, aj ten kto pre životný hriešny stav (žije s niekým trvalo nemanželsky ; alebo je v trvalom stave hnevu a neodpustenia s niekým) neprijme aspoň raz počas roka Najsvätejšiu sviatosť – pácha (ďalší) ťažký hriech. Niektorí sú aj v omyle: povedia si, že ja nemôžem chodiť k spovedi a prijímaniu (a to už roky), ale mne to nahradí „duchovné prijímanie“ – Nie je to tak, lebo to je „iba“ modlitba túžby po ozajstnom sviatostnom prijatí Kristovho tela...
Otázka: Čo to znamená pre nás veriacich, keď sa hovorí: „Na Nový rok o slepačí krok, na Tri krále o krok dále, na Hromnice o hodinu více“ ?
Nemá to nič spoločné s náboženstvom, ani s Bibliou, hoci sú tam výrazy našich sviatkov („Troch kráľov“ = Zjavenie Pána; Hromnice= Obetovanie Pána v chráme).
Ide o porekadlo, skúsenosť našich predkov so slnečným svetlom. Je to vyjadrenie dĺžky dňa oproti noci, a to od zimného slnovratu - 21.decembra (v roku 2023 to bolo 22.XII.), keď je Zem najďalej od Slnka na svojej obežnej dráhe a nastáva obrat – t.j. začína sa približovať, preto aj dni sa začínajú predlžovať a noci skracovať.
Vyjadrenie, ako sa dni predlžujú, je v porekadle uvedené na 1.1., 6.1. a 2.2.
O slepačí krok – 5 minút; o krok (človečí) – 12 minút; o hodinu – 74 minút.
Otázka: Modlitbu Anjel Pána sa máme modliť trikrát za deň? A ruženec sa musíme modliť, a denne?
Je zvykom modliť sa ANJEL PÁNA (vo veľkonočnom období Raduj sa, nebies Kráľovná) ráno, napoludnie a večer pri zvonení zvonov – spravidla o 6.°°, 12.°° a 18.°° (večer môže byť čas podľa slávenia omší, alebo zimného obdobia). Samozrejme, že kedykoľvek sa môžeme modliť túto modlitbu.
Ako aj niekto si myslí, že Korunku Božieho milosrdenstva sa modlíme len o 15.°° hodine – nie je to tak, ale hocikedy. Pri zjaveniach sestre sv. Faustíne Kowalskej Pán Ježiš odporúčal v hodine jeho smrti sa ju pomodliť - teda 15.°°. No spomenul jej, aby sa ju modlila aj inokedy: za hriešnikov, alebo za zomierajúcich – v podstate aj niekoľkokrát za deň!
RUŽENEC má 20 tajomstiev, desiatkov – voláme to Veľký ruženec. Je zvykom denne sa modliť aspoň 5 desiatkov, to je Malý ruženec, ¼. Ruženec je pobožnosť, nie prikázaná, ale pápežmi odporúčaná, lebo je evanjeliová a rozjímavá. Aj Panna Mária ju odporúčala pri niektorých svojich zjaveniach (ktoré sú uznané Cirkvou ako pravdivé). Modliť sa z ruženca možno aj len desiatok, alebo aj celý po čiastkach počas dňa – a nielen päť desiatkov.
Kto však je v nejakom ružencovom spolku, či bratstve, je viazaný sa modliť , čo má – či celý ruženec na nejaký úmysel, alebo desiatok, ktorý má určený-vybratý!
Otázka: Keď je ´Veľká spoveď´ vo farnosti, potom sa už nespovedá? Lebo, čo keď vtedy nemôžem?
´Veľké´ spovedanie, alebo aj ako sa niekde nazýva ´spoločné´ spovedanie, alebo ´obecné´ sa robí preto, lebo sa predpokladá, že na sviatky, ako sú Vianoce či Veľká noc, alebo birmovka, ľudia si chcú dať do poriadku svedomie, a ísť k svätému prijímaniu. Pre množstvo ľudí, ale najmä, aby si aj mohli vybrať spovedníka, dáva sa možnosť výberu, ale je to aj pomoc farárovi. Potom sa tak isto robí v ďalších farnostiach, po dedinách, posledné dni pred sviatkami v mestách.
Ale to neznamená, a nikde to nebolo povedané, že ´veľké spovedanie´ je posledné vo farnosti pred tými udalosťami! Veď vždy, keď je sv.omša, kňaz je k dispozícii pred sv.omšou, alebo po nej – podľa iných povinností, zastupovania.
A v nedele a sviatky na dedinách, aj keď sa nevysluhuje táto sviatosť, možno požiadať kňaza, ak to potrebujeme (ale nie 5 minút pred sv.omšou – kňaz má prípravu k sláveniu).
A tiež nikde nie je napísané, že musíme ísť k svojmu farárovi k sviatosti zmierenia, či vo svojej farnosti; hoci nato je v tej farnosti kňaz, aby slúžil tamojším veriacim sviatosťami (ale môžeme mať svojho spovedníka, ktorým nemusí byť práve on).
Otázka: Videli sme ísť na sväté prijímanie z kalicha, lyžičkou. Aj to sa robí?
Áno, výnimočne. Kvôli chorým. Je to vtedy, ak má niekto veľmi silnú intoleranciu na lepok, a nemôže prijať Telo Kristovo v hostii.
Hostia je v rímskokatolíckom obrade nekvasený pšeničný chlieb (bez kvasu, len múka a voda). Aby bol chlebom a držal pohromade, nato je lepok (aspoň škrob) v múke.
Žiaľ dnes sú aj také zdravotné problémy, kde nemožno prijímať pokrmy z pšenice a spôsobuje to určité ťažkosti pri prijímaní Oltárnej sviatosti. No treba upozorniť, že pri riešení tohto problému veriacimi, nech to je odborné posúdenie, nie vlastná domnienka, ale vyhodnotenie od lekára.
Niekto môže aspoň malé množstvo lepku, niekedy sa podá Pánovo Telo v malom úlomku hostie.
Ak nemôže, tak sa podávajú tzv. bezgluténové, kde je len pšeničný škrob Cerestar.
Výnimočne sú aj prípady, keď lekár po vyšetrení musí oznámiť, že absolútne nie je možné nič z tejto obilniny. V tom prípade je možnosť, po schválení biskupom – čo je najlepšie ak urobí vlastný farár veriaceho – podávať Eucharistiu pod spôsobom vína. Vhodné je osobitnou lyžičkou.
Môže sa to konať takto: po prijímaní kňaza prvý ide ten, čo prijíma z kalicha-lyžičkou (celebrant sa vráti k oltáru a príjme zvyšnú Krv Kristovu), potom idú tí s bezlepkovou diétou (tuná zväčša celebrant ide do svätostánku vziať sv. Hostie); a potom idú k prijímaniu bežným spôsobom ostatní veriaci.
„Bezlepkoví“, alebo tí veriaci, čo pôjdu pod spôsobom vína, je nutné, aby sa ohlásili pred sv.omšou u celebranta a držali sa jeho inštrukcií. V cudzej farnosti, alebo ak príde zastupovať iní kňaz – nie je správne ho zaskočiť tesne pred sv.omšou takou požiadavkou, najmä, ak s tým nemá skúsenosť. Je potrebné to chápať a rozumne si zariadiť.
Otázka: Ak niekto nemôže chodiť k svätému prijímaniu, tak nemôže získať odpustky? Teda nemôže pomôcť sebe, či dušiam v očistci?
Odpustky súvisia so svätou spoveďou. Môžeme ich získať len v milosti posväcujúcej (bez ťažkého hriechu na duši /a ešte vylúčiť záľubu i k všednému hriechu/ a je to spojené aj so svätým prijatím Pánovho tela).
Ale aj ten, kto pre objektívne dôvody nemôže síce nateraz dostať rozhrešenie a pristúpiť k svätému prijímaniu (napr. rozvedený a civilne sobášený), nech koná odpustkové skutky!!! - pre seba - alebo v túto novembrovú oktávu - pred duše v očistci.
Nech vykonaná skutok, ktorý treba,
nech sa pomodlí na úmysel Sv.otca,
nech sa stráni hriechu a má túžbu a snahu nehrešiť,
a robiť pokánie a plniť - nakoľko sa len dá - Božiu vôľu.
A nech si vzbudzuje dokonalú ľútosť (ľutuje z čírej lásky k Bohu). Príde iste čas, keď bude môcť ísť k svätému prijímaniu, a to všetko sa započíta - aj tá láska s akou to robil, aj tá túžba a obeta – Pán to vidí!
(Tak podobne, ako je to u chorých-nevládnych, síce inými skutkami získavajú odpustky, ale vykonajú tie odpustkové skutky s danými úmyslami - a v príhodnom čase príde k sviatostnej spovedi i prijatiu Eucharistie - akoby sa to "splatní"...,)
Aplikácia podľa Enchiridionu odpustkov, SSV 2022, str. 32, norma 25
Otázka: Sú jehovisti (Jehovovi svedkovia) kresťania, ako my?
Nie. Oni neveria v jedného Boha v troch osobách, ktoré sú od večnosti. (je to aj na ich letákoch vyjadrené).
My vieme túto pravdu o Bohu zo zjavenia, z odkrytia, ktoré nám zvestoval Pán Ježiš.
Jehovovi svedkovia sú náboženské spoločenstvo, ktoré neverí, že Ježiš je Boží Syn od vekov, ktorý v určitom čase dejín zostúpil z výsosti, vzal si na seba ľudské telo a žil tu, aby nás učil a vykúpil obetou svojho ľudského života, ktorá v spojení s jeho božstvom mala nesmiernu hodnotu.
My vyznávame , že Ježiš Kristus je pravý Boží Syn a pravý Človek – Bohočlovek.
Oni vyznávajú, že Ježiš Nazaretský bol človek, ktorého ako približne tridsaťročného pri jeho krste v Jordáne Boh (Otec) ustanovil za Vykupiteľa.
A tak nie každý, kto hovorí o Ježišovi, aj verí o ňom ako Božom Synovi v ľudskom tele. Aj niektoré filmy dokonca ukazujú, čo vyznávajú jehovisti, že Ježiš bol vybratý spomedzi ľudí za Spasiteľa. To nie je kresťanská viera!
Otázka: Čo je to pomazanie olejom svätého Charbela (Šarbela)? Nahrádza pomazanie chorých?
Sviatosť pomazania chorých, ktorá sa v našom katolíckom - latinskom obrade koná pomazaním olejom, ktorý požehnal biskup na Zelený štvrtok (alebo v nutnom - jednotlivom prípade pred samotným udelením sviatostí to môže vykonať kňaz). Pomazanie chorých je sviatosť ustanovená Pánom Ježišom; cez vonkajší obrad vlieva do duše neviditeľnú Božiu milosť.
Olej sv. Charbela je svätenina, teda Cirkvou požehnaná vec, tuná východného – maronitského obradu. Olej požehnávajú mnísi pri hrobe sv. Šarbela v Libanone (na pamiatku zázraku s olejovou lampou: keď sa totiž modlil, lampáš mu naplnili vodou namiesto oleja, o čom svätec nevedel, no lampa horela...). Nie je to teda niečo, čo vyteká z jeho hrobu!
Olejom sa podľa tradície robí znak kríža na čelo, alebo na mieste, kde chorý cíti bolesť. Kvapka oleja sa môže naliať do pohára s vodou, alebo s jedlom. Nejde o poveru, ale vieru, ktorú dotyčný, čo ho používa má, že na príhovor svätca mu Pán Boh dá milosť pomáhajúcu, resp. uzdravenie.
Nepatrí to ani medzi naše rímskokatolícke sväteniny a zvyky. Nevedno odkiaľ sa zaviedlo používanie pomazať týmto olejom veriacich pri omši, či po omši, a aby to robili kňazi. To nie je oficiálne. Práve preto, že si to veriaci zamieňajú za sviatosť pomazania chorých je správne, keď si pomazanie čela, či boľavého miesta urobí sám veriaci, s prosbou k Šarbelovi a modlitbou k Bohu.
Problém je iste aj v tom, že pre prijatie sviatosti pomazania chorých je nutné byť v milosti posväcujúcej, bez ťažkého hriechu, po sv.spovedi!!! Žiaľ neznalí veci, ale aj slabší vo viere sa dostávajú konaním kňazov do omylu.
No potrieť sa olejom sv. Šarbela môže každý.
Žiaľ začal sa aj nepekný obchod s údajným olejom Šarbela, ktorý sa veselo predáva aj cez internet. Ľudia musia byť opatrní. Olej svätca požehnaný pri jeho hrobe sa nepredáva!
Otázka: Ako je to so zapisovaním svätých omší, kedy sa to robí?
U nás vo farnosti je zvyk, že svoje úmysly, na ktoré chcú dať odslúžiť veriaci omše za zomrelých či živých si zapisujú vtedy, keď upratuje ich ulica – po upratovaní môžu zahlásiť úmysly. Nedávajú sa na fixný dátum, ale do poradia. Úmyslov je veľa – cca 120.
V nedele a slávnosti býva za živých - vo všedné dni za zomrelých. Jedine, ak ide o jubileum životné, manželské, alebo prosbu o pomoc v chorobe – je možné uprednostniť.
A je zvyk, že ak padne pohrebná sv.omša s pohrebom, v ten deň sa ruší vyhlásená a ten úmysel sa presúva na nasledujúci týždeň. Veriaci vo farnosti to vedia a aj rešpektujú.
Ak má niekto napr. životné jubileum, je dobré, ak si to nenecháva na nahlásenie napr. dva týždne predtým, ale aj dlhšie, aj pol roka! (A že, čo ak nedožije? – vravia niektorí. Úmysel za živého sa dá ľahko zmeniť za zomrelého!)
Ak je vo farnosti 1 kňaz je správne nebrať na konkrétny dátum, lebo, ak vypadne pre chorobu a podobne, zastupovanie sa nedá plnohodnotne nikdy vybaviť; neodslúžené úmysly by sa nemali kde presunúť, ak by boli dané fixne na celý kalendárny rok. Kde je viac kňazov, môže sa zaznačovať na konkrétne dátumy.
Milodary sa dávajú v deň slúženia sv.omše v sakristii kostola – či už pred, alebo po sv.omši. Milodar je dar kňazovi. Koľko kto chce a či chce. Aj ak by nič nemohol dať , sv.omša môže byť na jeho úmysel odslúžená. Stanovenie milodaru za omšu je skôr z toho dôvodu, ak dávame omše kňazom, že ich posielame, alebo dávame na pútnickom mieste a sa ich slúženia teda nezúčastnime – takto vopred nechávame milodar.
U nás vo farnosti je polovica sv. omší v týždni ráno a polovica večer. Je to aj preto, lebo aj voči veriacim, ktorí dali slúžiť sv. omše sa snažíme vyjsť v ústrety, aby sa pre pracovné povinnosti a iné okolnosti mohli zúčastniť svätej omše.
A to že raz prší, raz fúka, raz je horúco, raz je klzko, raz počasie hodne pod nulou – nuž do práce, alebo školy, či k lekárovi, alebo do obchodu, či na poštu vybrať peniaze - to si vieme zariadiť. Ako komunita musíme žiť v komunite a prijať určité veci, že nie je “po našom“ – a neurobí sa podľa mojej predstavy. A takisto v lete pri vetraní treba brať ohľad aj na druhých a podobne. Hľaďme nielen na svoje záujmy, ale aj záujmy druhých. - ako vraví Sväté písmo. A to navzájom! Niečo aj vydržme, niečo aj obetujme. Kostol nie je moja obývačka, ani letovisko.
Otázka: Či možno volať kňaza vyslúžiť sviatosti ku vážne chorému, alebo zomierajúcemu, ktorí bol rozvedení a je civilne sobášení?
Samozrejme.
Ide o stav nebezpečenstva smrti; ku každému katolíkovi je správne volať kňaza, ak má záujem, alebo sa nato pýtal. Avšak treba kňazovi povedať o situácii v akej ten - ktorý pacient žije, aby mohol správne konať; aj vtedy, keď je pri vedomí, aj vtedy ak sa už medzi tým dostal do bezvedomia, ale žije. Mŕtvym sa sviatosti nevysluhujú!
Niekde pri nástupe na hospitalizáciu do dotazníka sa pýtajú, či má pacient záujem o službu kňaza, resp. duchovnú službu.
Ak to nie je, pacient sa môže pýtať personálu na túto možnosť. Ak nie on osobne, tak cez najbližších príbuzných poprosiť o službu sviatostí.
Vo veľkých mestách sú laici, ktorý majú označenie a chodia po izbách a pýtajú sa, či by chceli a aké sviatosti vyslúžiť pacienti. Oni si to poznačia a v deň príchodu kňaza mu dajú menoslov.
Takto sa to robí a sú rôzne možnosti zaobstarať duchovnú službu. Prednostne majú nemocnice kňazov - nemocničných kaplánov, na to určených, preto je správne volať ich - najmä k urgentným prípadom!
Otázka (podobná už svojho času bola): Často vidíme, alebo počujeme o ľuďoch, ktorí druhým tlieskajú počas, alebo na konci svätej omše. Zvyknú tlieskať kňazovi po kázni, organistovi, alebo spevákom na chóre po skončení liturgie... Je to v poriadku? Môže sa tlieskať počas a na konci svätej omše?
Pápež Benedikt XVI., ešte ako Joseph Ratzinger napísal v diele Duch liturgie: „Kedykoľvek sa počas liturgie ozve potlesk ako odmena za nejaký ľudský výkon, ide o jasný signál, že podstata liturgie absolútne zmizla a bola nahradená istým druhom náboženskej zábavy. Takáto atrakcia však rýchlo bledne – nemôže sa predsa presadiť na trhu s voľnočasovými aktivitami, kam sa začleňuje čoraz viac rozličných foriem náboženskej „zábavy“.
Potlesk spevokolu po omši takisto nie je v poriadku. Tu je vysvetlenie od pátra Vincenta Serpu z relácie Odpovede katolíkom: „Je to nanajvýš nevhodné a je povinnosťou duchovného pastiera vysvetliť to veriacim a uistiť sa, že to chápu. Spevokol predsa nespieva aby niekoho zabával. Spieva na slávu Bohu. Ani za modlitbu netlieskame. Jednoducho sa modlíme. Znovu opakujem, nie je tu možnosť voľby. Liturgia je liturgia. Obsahom liturgie je oslava a zvelebovanie Boha a musí sa uskutočňovať náležitým spôsobom, ako určuje Cirkev. Je pekné, že ľudia oceňujú spevokol, ale môžu im poďakovať vonku. Potlesk sem nepatrí. “
Aj pápež Ján XXIII. povedal ešte pred svojím príchodom do chrámu v blízkosti Ríma, kde ho už čakali ľudia: „Som veľmi šťastný že tam idem, no ak môžem o niečo poprosiť, tak aby nikto v kostole nekričal, netlieskal a nepozdravoval ma ako pápeža, pretože ´templum Dei, templum Dei´. (Boží chrám je chrámom Boha)
Aj pápež Pius X. veľmi výstižne poznamenal: „Nehodí sa, aby tlieskali sluhovi v dome jeho Pána.“ Nikdy! A toto platí aj pre obyčajných kňazov. Veď bohoslužba nie je šou s roztlieskavačmi!
Otázka: Keď je Oltárna sviatosť vyložená na adoráciu a nik nie je v kostole, nik sa tam nemodlí, je to správne?
Nie je !
Najsvätejšia sviatosť sa vykladá v monštrancii, ako slávnostnejšia forma poklony Pánu Ježišovi v Chlebe života. Vykladá sa na kľaňanie, adoráciu. Ak nie je možné zabezpečiť na čas vystavenia dostatok adorátorov, tak sa nemá vystavovať. Je to zodpovednosť miestneho kňaza. Veriaci sa majú pomodliť pred Eucharistiou ukrytou vo svätostánku. Lebo nestačí, že v kostole napr. kostolník síce je, ale robí si svoje veci. To musia byť modliaci sa veriaci pred Sviatosťou. A napokon tu ide aj o dôstojnú modlitbu , ale aj ochranu Eucharistie pred zneuctením, odcudzením!
Treba zdôrazniť, že tí, ktorí sú určení na poklonu na konkrétny čas, a čas im vyprší, no neprišli ich ešte vystriedať ďalší - nesmú opustiť Sviatosť, aby ostala sama, bez dozoru !!!
Predpis (Inštrukcia Redemptionis Sacramentum z roku 2004, bod 138) hovorí jasne:
Nikdy, ani na krátky čas , nesmie zostať vyložená Najsvätejšia sviatosť bez dostatočného dozoru. Práve preto nech sú vždy prítomní aspoň niekoľkí veriaci a v stanovenom čase nech sa aspoň striedajú.
(aspoň niekoľkí veriaci – je to v množnom čísle, teda určite aspoň dvaja)
Otázka: Môže sa spovedať aj na Veľký piatok a Bielu sobotu?
Samozrejme!
Sviatosť zmierenia sa môže vysluhovať stále, aj sviatosť pomazania chorých. Aj sväté prijímanie sa môže priniesť chorým ak treba; okrem Svätej soboty (je to aliturgický deň) tu sa môže sväté prijímanie priniesť iba zomierajúcemu na spôsob viatika (pokrmu na cestu do večnosti).
Počas Veľkonočného trojdnia sa nevysluhuje sviatosť manželstva, birmovania, vysviacky, ani krstu - jedine v nebezpečenstve smrti. Krst a birmovanie sa udeľuje až na Veľkonočnú vigíliu dospelým katechumenom.
Otázka: Musíme sa zúčastniť všetkých dní na obradoch od Zeleného štvrtka po Veľkonočnú nedeľu?
Zelený štvrtok, Veľký piatok, Biela sobota nie sú prikázané sviatky. Preto nie je povinná pod hriechom účasť na liturgii. Avšak, je to najdôležitejšie obdobie roka, a každý deň je bohoslužba o inom aspekte viery, vždy o inej udalosti vykúpenia. Preto je osožné a dobré mať kontinuitu a prežiť plynule celé tajomstvá vykúpenia - od Poslednej večere Pána Ježiša s apoštolmi - Getsemanskú záhradu a zatknutie, cez súdne procesy až po ukrižovanie, pochovanie a zmŕtvychvstanie.
Kto by sa iba na Palmovú nedeľu, a potom až na Veľkonočnú nedeľu zúčastnil sv. omše - zachoval cirkevné prikázanie.
Otázka: Čo písal Pán Ježiš na zem, keď mu priviedli cudzoložnicu, ako sme to počuli v 5.pôstnu nedeľu v kostole?
: zohol sa..., vzpriamil sa..., čiže nepozeral sa na nich a ...pozrel sa na nich. Uvedomme si, že bol v chráme, kde bola kamenná dlažba. Isteže tam mohlo byť pár zrniek piesku, prachu, ale nie nejaké vrstvy, do ktorých by sa dalo písať a následne si napísané čítať. Na to boli ľudia, aby udržiavali aj čistotu posvätného miesta upratovaním. Žeby tam bola súvislá vrstva prachu, aby nejaké napísané slová tam ostali a boli čitateľné, to je vylúčené! Takže dôležité je to zohnutie, nepozeranie sa do tvárí od Pána Ježiša.
Je to sv. Hieronym (*340-345 , +30. septembra 420), ktorý žil až 400 rokov po Kristovi, ktorý si myslí, že Ježiš písal na zem hriechy mužov-žalobcov. Aj niektorí neskorší komentátori navrhovali, že Boží Syn písal mená a hriechy okolostojacich. Či tvoril obrazce, alebo prstom písal písmenká, či slová – nevieme. A nie je to dôležité. Patrí to medzi domnienky...
A prečo teda odchádzajú muži, žalobcovia postupne od neho a hriešnice? Nie pre to, čo písal na zem, ale pre slová, ktoré povedal: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň (nech začne kameňovanie-výkon trestu smrti)!
Podobne ako táto otázka je otázok viac na Bibliu, kde si akosi dotvoríme počuté! Napríklad máme Pánove slová: Ľahšie prejde ťava uchom ihly, ako sa boháč dostane do Božieho kráľovstva.
Tuná evanjeliový TEXT JE PORUŠENÝ na jednom písmene, a preto stačí len meniť písmeno kamel / kamil - ťava / lano. Logické je: ľahšie dostaneš lano do ihly, než sa boháč dostane do Božieho kráľovstva. Až v 12. storočí na základe zámeny slov kamel – ťava odvodzuje názor, že sa vraví o ťave, ktorá cez malú bráničku na mestskej bráne, ktorá sa na noc zatvárala , sa muselo zviera prepchať dovnútra – náročne, ale dalo sa. Patrí to tiež k domnienke...
Podobne je to pri filmových spracovaniach Života Krista, kde v jednom z nich je scéna, ako malý Ježiš chytí do ruky uhynutého vtáčika a oživí ho – urobí zázrak. Je to vymyslené. Tuná Písmo sväté hovorí jasne, že Pán Ježiš urobil prvé znamenie zázrak, až po svojom krste v Káne Galilejskej na svadbe a tak zjavil svoje božstvo. A tak, aj pri filmových spracovaniach treba triezvo rozlišovať, čo je pravda podľa Božieho slova, čo tvorba filmárov...
Otázka: Na Popolcovú stredu sa dáva ľuďom popol, môžu ho prijať aj nekatolíci?
Udeľovanie popolca dávajú aj iné kresťanské spoločenstvá, napr. anglikáni. Ale u nás, rímskokatolíkov, teda katolíkov latinského obradu, Udeľovanie, alebo lepšie povedané prijatie požehnaného popola je svätenina, teda obrad Cirkvou ustanovený, cez ktorý prijímame Božiu milosť pomáhajúcu. Závisí to od otvorenosti duše prijímateľa. Milosť pomáhajúca pomáha osvietiť rozum, aby sme poznali, čo je správne, či nesprávne; a dáva silu konať to správne. Tuná je to aj znak rozhodnutia, že ako hriešnik chcem robiť pokánie, nápravu. Prijať ho môžu a majú katolíci, či idú na sv.prijímanie, alebo nie, teda i v ťažkom hriechu, ba môžu aj inoveriaci, ak sú na ceste k Bohu a chcú meniť svoj život podľa evanjelia.
Požehnaný popol sa nazýva popolec!
Otázka: Čo robiť s popolom na čele?
Kľudne ho umyť napokon vodou. Je požehnaný, ale už bol udelený – veď na to bol požehnávaný. A vodou ho znehodnotím.
Otázka: V prísnom pôste je dovolené piť kedykoľvek cez deň. Je možné aj kávu, alebo víno?
Nápoje sú dovolené: voda, džús, káva,... Nie je zákaz alkoholu. Ak ho niekto použije na trávenie, alebo k jedlu, je to v poriadku. Určite len tak piť, alebo sa aj opiť nie je v poriadku; treba mať na pamäti, že Popolcová streda, či Veľký piatok sú dňami osobitého pokánia: neoslavujeme, ale ani nemáme hrešiť (opitím sa)!
Nápoj je to, čo nemožno - hoci je tekuté - počítať ako jedlo; nápojom nie je napr. smoothie-kokteil, to sa počíta ako jedlo.
Otázka: Ako sa dá anulovať manželstvo?
V mnohých médiách sa stretáme s tým, že sa vraví: v Katolíckej cirkvi nie je síce rozvod, ale dá sa manželstvo anulovať. Žiaľ, tí, čo píšu nie sú vzdelaní v týchto veciach, len mudrujú a mýlia. Manželstvo medzi pokrstenými je sviatosť; a riadne uzavreté - aj manželsky dokonané je platné. Pred sobášom snúbenci musia vyjadriť svoj úmysel, ako berú manželstvo pred tvárou Cirkvi uzatvorené - písomne odpovedia na otázky a podpíšu odpovede. Kňaz im aj vysvetlí veci a pojmy. Pre uzatvorenie manželstva treba spĺňať podmienky; niekedy možno zistiť prekážky, ktoré sú ale dišpenzovateľné (napr. vek), ale sú aj prekážky, pre ktoré nemožno platne uzatvoriť manželstvo a tie prekážky sú nedišpenzovateľné (napr. určitá pokrvnosť, alebo impotencia), alebo sú to k manželstvu podstatné skutočnosti, ktoré jedna stránka pred druhou zatajila. Skrátka "ak by som toto vedela, tak si ho neberiem".
Zväčša po krátkom čase sa môže niečo po obrade uzatvorenia manželstva spoznať, a ak ide o vážnu vec, kontaktuje sa najprv miestny farár, kde stránky bývajú, ktorý na základe inštrukcií z cirkevného súdu vypočuje, o čo ide. Ak usúdi, podľa inštrukcií, že je niečo podozrivé, buď kontaktuje diecézny súd, alebo spíše žiadosť so stránkou (stránkami) o preskúmanie platnosti manželstva. Ak sa zistí, že v momente uzatvárania manželstva, teda sobáša, tam bola prekážka, súd vyhlási manželstvo za nulitné, teda nulové. Nulla znamená žiadne, teda nevzniklo, neexistuje - muž a žena sú slobodný a to, v čom žili bolo len domnelé manželstvo. Nikdy sa manželmi nestali a nimi neboli.
Preto je nesprávny výraz anulovať manželstvo. Annullatio znamená zrušenie, zničenie toho, čo bolo.
Cirkevný súd po preskúmaní dôvodov a získaní dôkazov môže vyhlásiť nulitu manželstva, teda, že nevzniklo, nebolo. Čiže manželstvo sa neanuluje. A to je rozdiel. Asi tak, ako je rozdiel nemať najazdené žiadne kilometre na aute, lebo je nové, a iné je, že jazdilo a sa opotrebovalo, ale vynuloval sa tachometer.
Otázka: Čo sú to duchovné cvičenia?
Je to utiahnutie sa do ústrania od bežných prác, povinností a uvažovanie nad sebou, prehodnocovanie svojho života. Originálne 30-dňové má sv. Ignác z Loyoly - on ich začal.
Duchovné cvičenia sa robia spoločne s inými, alebo aj človek sám s exercitátorom (cvičiteľom duchovného života), ktorý im dáva podnety na zamyslenie, nastavuje duchovné zrkadlo príkladmi zo Svätého písma či života svätcov, vedie pobožnosti,....
Sú to akoby ročná servisná kontrola duše. Ako pri aute: skontroluje sa všetko, niečo vymení, niečo opraví, dotiahne, nastaví. S tým rozdielom, že tu ide o človeka, dušu s jeho prežívaním prác a povinností, vnútorného života s Bohom i ľuďmi. Človek sa utvrdzuje vo svojom chápaní vecí, alebo spoznáva svoje vady, spoznáva kde robí chyby - a hľadá riešenia, ..... a má viac času na modlitbu, čas s Pánom konzultovať a riešiť veci.
Duchovné cvičenia majú byť aspoň 3-dňové, aby sa za ich účasť mohli získať úplné odpustky za stanovených podmienok.
Otázka: Kde majú sedávať deti v kostole?
To nie je stanovené, nie je na to liturgický predpis. Je však dobré, ak je rodina pospolu; ale je aj vhodné, ak deti - tie, čo sú samostatné, už obsedia a vedia sa zapájať do omše, teda používajú aj modlitebnú knižku-spevník, aby sedeli bližšie pred oltárom, a lepšie vnímali, čo sa deje. Je to na zvážení rodičov. Poznajú si deti.
Čo sa ale týka detí, ktoré nechodia ešte k sv.prijímaniu, tie inštruujte, aby si dali prst na ústa, ak si idú pre požehnanie (ľudovo na krížik).
(Vo farnostiach, kde je veľké množstvo detí , napr. v mestách a chodia ´na krížik´ až po omši, tam, samozrejme, nemusia mať prst na ústach.)
Otázka: Môže katolík ísť napr. do evanjelického kostola na služby Božie, alebo do synagógy? A ako sa správať?
Na pravidelné navštevovanie niet dôvodu (máme svoje kostoly, svoju vieru i liturgiu), ale príležitostne - či zo zvedavosti, alebo ak nás tam pozvú známi, príbuzní iného vierovyznania môžeme tam ísť.
A ako sa tam správať? Musím robiť, čo oni?
Je dobré aspoň ako–tak sa zoznámiť s ich obradmi, skôr než sa ich zúčastníme.
Etiketa hovorí, aby sme išli slušne a spoločensky, teda maximálne decentne (muž oblek, príp. pokrývka hlavy – klobúk, jarmulka; žena dlhé šaty, príp. zakryť hlavu šatkou, závojom) oblečení.
Prísť treba načas pred začiatkom a sadnúť si, kde nám určili, resp. kde je voľné miesto.
Vstávame spolu s ostatnými, taktiež si sadáme. Iné úkony nerobíme, ani napr. nejdeme na osobitné úkony, ktoré sú pre veriacich tých vyznaní.
Taktiež inoveriaci u nás v katolíckom kostole sa neprežehnávajú, ani nekľakajú, neukláňajú; a nejdú ani k svätému prijímaniu a podobne. Nerobia úkony, ktoré sú im cudzie, alebo im nič nehovoria. Zachováva sa len prirodzená slušnosť: pohľad na druhých, prípadne pozdravenie úklonom hlavy a spoločne vstávať a sadať si.
Otázka: Pri vysokých denných teplotách, nie je lepšie, ak by bývali sväté omše ráno?
Je to individuálne v každej farnosti. V kostoloch je často teplota nižšia než vonku o 5 aj 8 stupňov. Robia to hrubé múry starých kostolov a tmavšie okná. Sú farnosti, kde majú stále sv.omše len večer aj v horúčavách. U nás to je na striedačku - ráno, večer. Záleží aj od veriacich, ktorí dávajú úmysly sv.omší, chcú niektorí ráno, iní večer. Potom je zaujímavé, že práve večer býva viac veriacich na večerných sv.omšiach i v lete, niekedy aj dvojnásobne.
Je to podobne ako aj pri pohreboch: sú farnosti, kde v horúcich dňom majú až večer pohreby, alebo len popoludní a nevedia si ani predstaviť inokedy. A sú farnosti, kde je normálne, že pri takom počasí sú pohreby ráno, resp. skoršie dopoludnia a neberie sa ohľad, že popoludní budú ľudia z práce doma a prišli by na pohreb. Uznajme, že večer je vzduch práveže prehriaty aj na 30 stupňov a v popoludňajších hodinách v lete býva viac búrok. Koľko ľudí, toľko chudí - zohľadniť treba iste aj pohľady druhých, ale zohľadniť čo najviac aspektov... A nikdy nezabudnúť aj na trochu obety, veď raz fúka, raz prší, raz veľmi mrzne, raz je horúco...
Otázka: Ako sa spovedať v zahraničí, keď neovládam miestny jazyk?
- Preto je najlepšie ísť do sveta vyspovedaní doma.
- V zahraničí, najmä vo veľkomestách, aspoň európskych sú niekde aj kostoly so slovenskými kňazmi, dobré je si pozrieť na internete a prípadne tam ísť. Alebo aspoň nájsť si kňaza podobnej-slovanskej reči, napríklad česky, či poľsky.
- Kňaz musí počuť vyznanie hriechov a rozumieť im. Preto ak možno neviem gramatiku, ale len slovíčka, Po vstupe do spovednice treba ihneď upozorniť kňaza, že ste cudzinec a len sčasti rozumiete v cudzom jazyku. Pomôckou pre penitenta môžu byť dostupné prekladové slovníky na vyhľadanie správnych slov, ktoré jasne vystihujú podstatu hriechu. Tieto si poznačiť na papierik a prečítať. Nie je dobré pokúšať sa o vysvetľovanie okolností či opis hriechov, pretože by mohlo prísť k nepochopeniu zo strany kňaza, ak by neboli použité správne slová. Kňaz vie, ako má ďalej postupovať, a v tomto prípade vynechá mravné poučenie. Po vyznaní hriechov a výzve vyjadriť ľútosť nad hriechmi môžete povedať slová ľútosti v rodnom, slovenskom jazyku.
Otázka: Do akého veku sa môže miništrovať?
Miništrant je služobník, pomáha pri slávení liturgie kňazovi, či biskupovi. Aj malý chlapec môže miništrovať, čo nechodí ešte do školy, ak sa vie patrične správať; hoci to neznamená, že všetko vie robiť a všetkému rozumie. Takisto vek, kedy ´končiť´ neexistuje. Tu je to o službe, nie o veku. Ani vzdelanie, či postavenie nerozhoduje - poznáme i politikov i kráľov, čo posluhovali kňazovi pri omšiach. Miništrovať je veľké vyznačenie byť blízko Pánu Ježišovi v Eucharistii, je to "anjelská služba".
Otázka: Niekde sa "krstí" kniha, alebo nové cédečko; je to správne?
Výraz: krst - grécky baptizein, latinsky baptismus - znamená ponoriť. Zatopiť hriech v krstnej vode. V našich krajoch je slovo krstiť odvodené od staroslovanského kristiť, kristiť sa, čo znamená pripodobniť sa Kristovi.
Dnes je bežné používať výraz : uvádzanie do života, alebo prezentácia (knihy, cédečka, atď.) Najnovší výraz je tiež vhodnejší: promócia novej knihy...
Otázka: Znak kresťanov je kríž. Odkedy?
čeníkom nebol kríž, ale znak ryby, grécky ichthys. Každé písmeno znamenalo slovo IXTHYS - Jesús Christós Theú Hyós Sóter – Ježiš Kristus, Boží Syn, Spasiteľ. Tento kresťanský symbol sa objavuje v rímskych katakombách v 2. storočí. Ale ryba nie je len znakom Pána Ježiša, ale i kresťana, ako to uvádza i jeden katechizmus: „Človek je stvorený len pre Boha a pre šťastie nebeské, ako ryba pre vodu.“
Znak kríža, ako symbol kresťanov, sa používa až od 4.storočia.
Otázka: Niekedy pri svätej omši sa uprostred nej kňaz prežehná - tak to bolo aj na Veľkonočnú nedeľu. Majú sa aj veriaci prežehnať?
Myslí sa tu na eucharistickú modlitbu Prvú, ktorá je tá najdlhšia; v nej sú slová "aby nás všetkých ... naplnilo hojné nebeské požehnanie" - tu sa kňaz musí prežehnať. Veriaci nie. Ak sa prežehnajú (lebo sa hovorí "nás všetkých") - môžu sa, tým zle nespravia.
No, potom nasledujú slová "aj nás svojich hriešnych služobníkov", a kňaz sa bije v prsia, toto veriaci nerobia!
Otázka: Keď sa kropenia veriaci pri omši svätenou vodou - napríklad, ako to bolo na Bielu sobotu pri vzkriesení, - čo sa má robiť?
Ak je pri bohoslužbe kropenie ľudu na znak pripomienky krstu, veriaci skloní hlavu (aby voda nešla do tváre, ale na hlavu, ako bol pokrstený) a prežehná sa.
Otázka: Aký čas pred plánovaným sobášom sa treba nahlásiť na fare?
Termín si snúbenci prídu dohodnúť, nie oznámiť! Preto je dobré aj niekoľko mesiacov pred plánovaným vstupom do manželstva. Najmenej však 3 mesiace pred sobášom - tak je to stanovené biskupom: aby sa zvládli poučenia, katechézy, a najmä – aby sa stihlo, ak ide o nejaké vybavovanie dokladov s biskupským úradom. Keď je doba kratšia, a treba vybavovať povolenia, či dišpenzy na biskupskom úrade, má z toho ´problém´ kňaz, že asi neinštruuje veriacich. Teda najneskôr tri mesiace pred plánovaným sobášom !
Otázka: Či môže byť sobáš v advente a pôste?
Sviatosť manželstva sa môžu vysluhovať - okrem Veľkého piatku a Bielej soboty, aj v Adventnej dobe i v Pôstnej, ale nie s prelúdiami pri obrade a prílišnou slávnostnosťou. Tu sa musí primerane prihliadať na vážnosť a špecifikum doby, najlepšie bez zábavy, snáď len nejaký obed s najbližšími.
Treba zachovať charakter tej-ktorej doby – je to čas pokánia, a stíšenia; je to asi 1/5 roka, takže na sobáše a svadby sú až 4/5 roka. Inoveriaci to ťažko chápu, ale my katolíci si to zachovávame a zachovávajme - ten osobitý ráz obdobia.
Zväčša sa praktizujúci veriaci vtedy nesobášia; no využíva sa tá doba, napr. ak už žijú nejakí v civilnom zväzku a dávajú si ´do poriadku´ manželstvo, teda to je pre nich dôležité - bez hudby a nejakých hostí, v tichosti.
Otázka: Prečo sa niekedy slúžia omše na rôznych miestach rôzne, napríklad sú iné čítania; alebo aj veľkonočné obrady v televízii majú čosi iné, čo sme my v kostole nemali, a sú niektoré dlhšie a inde kratšie obrady?
Predovšetkým je rozdiel, či bohoslužbu slávi biskup, pápež, či jednoduchý kňaz. Pre biskupské omše sú niektoré špecifiká.
Pre všetkých kňazov platia predpisy pre slávenie svätej omše a sviatostí, ktoré sú schválené Svätou Stolicou. Niektoré obrady máme aj napríklad pridané (obrad Vzkriesenia; procesia na Božie telo so 4 oltárikmi), ale tiež schválené, ale iba pre Slovensko.
1. Sú predpisy, ktoré sú záväzné a musí sa vykonať, čo je podstatné, ináč by omša či sviatosti mohli byť vyslúžené neplatne. To podstatné sa nesmie meniť, ani vynechať.
2. Potom sú pri niektorých textoch možnosti, viac variantov, z ktorých si kňaz môže vybrať - z dvoch možností, alebo aj z troch. Čiže to musí byť, ale modlitby, či spôsob prevedenia si vyberá kňaz.
3. A napokon máme aj texty, ktoré sú dobrovoľné: možno ich použiť, alebo nepoužiť, vynechať. Podľa uváženia kňaza, či sa obrad veľmi preťahuje dĺžkou, alebo vzhľadom na zhromaždenie veriacich.
Otázka: Hriechy som si k spovedi napísala do mobilu, kňaz mi povedal, že sa to nesmie. Prečo? Je to zakázané, alebo len jemu sa to nepáči?
Zo strany kňaza je sviatostné vyznanie hriechov vo svätej spovedi viazané spovedným tajomstvom, ktoré je absolútne, teda nedišpenzovateľné, a platí aj po smrti kajúcnika. Platí že nielenže kňaz nesmie vyzradiť kajúcnika a jeho hriechy, ale nik nemá právo ani sa spovedníka pýtať také veci (ani to, či ten alebo tamten bol na spovedi)!!!
Kajúcnik by nikdy neotvoril zrejme svoje svedomie, ak by vedel, že to tak nie je. Je to kvôli tomu, že ide o najosobnejšie záležitosti medzi Bohom a človekom. Preto nesmie byť nijako toto ohrozené. Preto kňaz, ani kajúcnik nesmie do spovednice nosiť (ani vypnutý) mobilný telefón, či smartfón a podobne. Nakoľko nie je ani takto (vypnutím zariadenia) zabezpečená diskrétnosť vyznania v spovedi, možným odpočúvaním.
Taktiež, použitie už samotného nahrávania, hoci fingovanej spovede, je pod najprísnejším trestom exkomunikácie zo samotného činu, teda automaticky.
Načúvanie nie je síce to isté ako nahrávanie, no fungujú na podobnom princípe. Ak niekto načúva a neskôr zdieľa takéto informácie zo spovede, tak sa to považuje za ťažký hriech.
Dekrét Kongregácie pre náuku viery o ochrane dôstojnosti sviatosti pokánia z 23. septembra 1988
Kajúcnika neviaže nejaké spovedné tajomstvo, ale je prirodzené, že nebude verejne pretriasať svoju spoveď. Ak sa mu niečo náhodou nepozdáva, či nerozumie, nech sa pýta diskrétne toho spovedníka, alebo iného. Kajúcnik má zachovať prirodzenú tajnosť o spovedi.
Ak si potrebujem poznačiť hriechy a naozaj si neviem zapamätať a mám menší stres tak zo spovedi, má sa to urobiť na papierik a ten po spovedi zlikvidovať. Neodkladať a nepodpisovať ho!
Otázka: Čo je generálna svätá spoveď, a kedy si ju môžem vykonať?
Normálne sa hriechy odpúšťajú vo sviatosti zmierenia, ak úprimne ľutujem pred Bohom, čo som vykonal a mám pevné predsavzatie nehrešiť, hriechu sa chrániť, teda vyhýbať sa i blízkej príležitosti, ktorá na hriech zvádza.
K svätej spovedi sa má pristúpiť po dôkladnom spytovaní si svedomia.
Povinnosť je vyznať sa zo všetkých spáchaných ťažkých hriechov spáchaných od poslednej spovede. Zamlčať ťažký hriech (prestúpenie Božieho prikázania vo vážnej veci, celkom dobrovoľne a vedome spáchané), robí spoveď neplatnou. Ak som opomenul - nechtiac zabudol ťažký hriech vyznať (hoci som to chcel), spoveď je platná, no pri najbližšej spovedi hriech dodatočne vyznám s tým dovetkom, že som ho minule zabudol vyznať. Vtedy môžem chodiť na sväté prijímanie; v tom prípade, ak som naschvál-vedome zatajil, nesmiem – bola by to svätokrádež.
1. Niekto môže rokmi precitnúť v duchovnom živote, a uvedomí si, že sa zle spovedával, alebo, presnejšie, že nevyznával všetky ťažké viny a ´veselo´ chodil k svätému prijímaniu. Tu je NUTNOSŤ urobiť generálnu svätú spoveď, teda od poslednej platnej spovedi na ktorú si spomenie naozaj dobre sa pripraviť a zopakovať všetky neplatné vyznania hriechov (často teda aj za viac rokov) - dobré je si to napísať. Takáto svätá spoveď je dlhšia, preto si treba dohodnúť s kňazom, kedy môže kajúcnik prísť k sviatosti zmierenia. Určite to nie je rozumné pri veľkých spovedaniach pred sviatkami, ani na prvý piatok, ale v iné dni, keď je menej kajúcnikov.
2. Niekedy – pri veľkej udalosti: vstup do klerického stavu (diakonská vysviacka), alebo zasvätenie sa Bohu (rehoľné sľuby), či do manželstva možno si vykonať takúto spoveď , nie snáď pre neplatnosť spovedí, ale pre hlboké zhodnotenie doterajšieho života, prejavenie väčšej ľútosti nad hriechmi, a tým aj urobením čiary za tým, čo bolo dovtedy nedobré v živote.
Treba pripomenúť, že v oboch prípadoch je správne, ak sa s kňazom porozprávam - najlepšie tým, čo ma pozná - a poslúchnem ho, či mi odporučí generálnu svätú spoveď, alebo povie, že nevidí dôvod. Treba poslúchnuť! Niekedy to môže byť len nepochopenie, čo to znamená generálna spoveď, alebo môže ísť o škrupulantstvo, úzkostlivosť.
Otázka: Je platná omša, keď stojím vonku pred kostolom?
Normálne je byť na svätej omši na posvätnom mieste - v kostole, či kaplnke. Ak je napr. plný kostol, alebo som s dieťaťom v kočíku vonku, alebo mi je zle, lebo je veľmi teplo a dusno v kostole v lete, môžem byť mimo kostol. Dôležité je, že som prišiel na svätú omšu, teda chcem byť do nej zapojený: musím počuť, čo sa deje, najlepšie aj vidieť na oltár (hoci to nie vždy je možné) a normálne sa zapájať aktívne do slávenia: spevy, odpovede, úkony prežehnania, pokľaknutia, atď. Vtedy je takto sv.omša ´platná´.
Otázka: Odkedy do kedy trvá Pôstne obdobie?
Od Popolcovej stredy do Zeleného štvrtka do západu Slnka. Po úprave kalendára po Druhom vatikánskom koncile je tých 40 dní od Prvej pôstnej nedele do Zeleného štvrtku a počítajú sa aj nedele do toho, hoci nemusíme robiť v nedeľu skutky pokánia.
Podľa starého počítania bolo od Popolcovej stredy až do Bielej soboty 40 dní, nepočítalo sa do toho 6 nedieľ.
Po úprave, keď sa počítajú aj nedele a po Zelenom štvrtku nasleduje Posvätné /Veľkonočné/ trojdnie, nechala sa z tradície Popolcová streda so svojim pôsobivým obradom udeľovania popolca i prísnym pôstom ako začiatok Pôstneho obdobia, no tým sa pridali 4 dni, preto dnes má toto obdobie 44 dní!
(40 dní pôstu je kvôli príkladu Pána Ježiša, ktorý na začiatku verejného účinkovania strávil na púšti, v samote a o pôste štyridsať dní. Samozrejme, aj v Starom zákone sú miesta, ktoré hovoria o pôste a príprave v súvislosti so 40 dňami - Mojžiš, Eliáš, atď.)
Otázka: Môže mentálne postihnuté dieťa ísť na prvé sväté prijímanie?
Človek, teda i dieťa, primerane svojmu veku má poznať, čo (koho) prijíma vo sviatostiach. Dieťa, ak začne používať rozum, môže sa pripraviť na prijatie sviatosti zmierenia i Oltárnej sviatosti. To znamená, ak ide do školy a rozumom poznáva, vie sa naučiť veci. Vtedy je schopné chápať, hoci zatiaľ iba pre jeho vek patrične podané, aj pravdy viery. Čiže , ak chodí do školy, je schopné pripraviť sa i na prijatie sviatosti.
Ďalšia vec je, že dieťa ktoré používa rozum, je schopné páchať i hriech (i ťažký) vedome a dobrovoľne, teda aj naopak: je schopné robiť nápravu a pristúpiť i k svätej spovedi. Pri úplnom nepoužívaní rozumu nemožno hovoriť o hriechu a zodpovednosti i samostatnosti, teda ani prosiť o odpustenie hriechov nemá zmysel.
V prípade veľkého mozgového postihu, kde dieťa nechodí do školy a ostáva na úrovni malého dieťaťa, tam sa sviatosti nevysluhujú. Možno sa však predsa objaví nejaký náznak po čase, napríklad, že pri svojich príbuzných spozná nejako Pána Ježiša a to, že sa nám dáva vo sviatosti Eucharistie, a bude po ňom svojím jednoduchým spôsobom túžiť, potom to treba konzultovať s kňazom.
Otázka: Čo je úlohou birmovného rodiča?
Modliť sa za svojho birmovného syna, či dcéru počas jeho prípravy. Je jeho duchovným priateľom a blízkym človekom, s ktorým sa stretáva.
Má viesť dobrý kresťanský život a prijímať sviatosti, aby bol príkladom praktizujúceho katolíka pre svojho birmovného syna, či dcéru aj pred prijatím sviatosti birmovania, aj po jej prijatí; a to aj preto, aby mohol dôveryhodne i napomínať, keď si nebude plniť povinnosti.
Pri vysluhovaní birmovania, predstaví biskupovi birmovanca, a rukou položenou na rameno preberá zodpovednosť za neho/za ňu, a garantuje: ručím, že je schopný(-á) a pripravený(-á).
Je to cirkevná úloha, preto Cirkev stanovuje podmienky, kto môže byť birmovným rodičom.
Otázka: Kedy treba nahlásiť na fare plánovaný sobáš?
Obaja snúbenci, spolu, nech si idú dohodnúť, nie oznámiť plánovaný sobáš! Preto je dobré aj niekoľko mesiacov pred plánovaným vstupom do manželstva; najmenej však 3 mesiace pred plánovaným sobášom. U nás vo farnosti chodia snúbenci aj rok dopredu , a to je dobré. Tá doba tri mesiace je stanovená biskupom, aby sa stihli vybaviť prípadné právne, či iné administratívne náležitosti (napr. dišpenz, zmena priezviska a pod.), najmä tie so štátom a biskupským úradom. A v neposlednom rade, aby sa mohli v pohode absolvovať predmanželské poučenia a katechézy. Keď je doba kratšia, má z toho ´problém´ kňaz s biskupským úradom, že asi neinštruuje veriacich.
Otázka: Kedy treba dať pokrstiť dieťa?
Cirkevný zákonník (Kódex kánonického práva) vraví, že katolícky rodičia majú dať svoje dieťa pokrstiť "čo najskôr po narodení". Čo najskôr, teda do mesiaca (niekedy to môže oddialiť stav matky po pôrode, ak bol komplikovanejší, je veľmi zoslabnutá a chce sa, prirodzene, zúčastniť krstu.) Zvlášť, ak je dieťa chorľavé a slabunké, tak treba konať bezodkladne! Ak hrozí nebezpečenstvo smrti treba volať kňaza aj do nemocnice, alebo sa informovať u zdravotníkoch - niektoré zdravotné sestry sú inštruované, ako pokrstiť v takom súrnom prípade (tu môže krstiť i laik, ak koná ako Cirkev predpisuje).
Otázka: Musím si každý rok zobrať novú svätenú vodu, alebo môžem používať doma aj starú, z predošlého roku?
Požehnaná voda ostáva požehnanou stále. Možno ju teda používať. Ide snáď aj o hygienické hľadisko, hoci je v nej soľ, ale predsa...
Je však prirodzené, že keď prežívame cirkevný rok nanovo, tak aj tie veci máme z tých slávení, ktorých sme boli účastní v tom roku používať: teda aj nová požehnaná voda zo Zjavenia Pána, aj nová požehnaná svieca na Obetovanie Pána, aj nové bahniatko, či palmový list na Kvetnú nedeľu...
Otázka: Čo treba urobiť s posvätenými vecami, napríklad starou roztrhanou modlitebnou knižkou, alebo ružencom, kde aj niektoré guľôčky chýbajú?
Niektoré predmety sa požehnávajú (pápežom, biskupom, kňazom či diakonom), čiže sa zasvätia Bohu a jeho kultu. Taktiež, kto ich nábožne používa na ich cieľ, môže tak získať pri ich použití odpustky – čiastočné, a v niektoré dni aj úplné (či sa modlí na takom ruženci, alebo sa prežehnáva požehnanou vodou, alebo sa modlí pri požehnanej svieci a pod.). S týmito vecami treba zaobchádzať teda s úctou. Ak sa poškodia a sú neopraviteľné, tak možno urobiť toto:
požehnané veci, ktoré sa dajú spáliť, nech sa spália (na záhrade, v krbe, či kachliach) – to, čo zostane, kľudne treba vyhodiť do popolnice (napr. kovová retiazka z ruženca, popol z kníh, či drevených vecí). Aj bahniatka, adventný veniec, či sviece tiež spáľme na ohni. Ak ide o sadrové sošky či ´trojkráľovú kriedu´, tie nech sa rozdrvia a zahrabú do zeme na miesto, kde sa nechodí. Požehnaná voda nech sa vyleje na miesto, kde sa nechodí.
Kto takto robí, dobre to robí, zabráni tým zneucteniu týchto vecí, alebo tomu, aby sa kade-tade povaľovali, či v pivnici, na povale, či v kôlni.
Otázka: Existuje požehnávanie domov; kedy treba dať dom požehnať? A už sa nám v ňom nič zlé nestane?
Miesto, kde sa zdržiavame, kde žijeme, požehnaním sa vlastne odovzdáva do ochrany Boha. Samotné požehnanie múrov nie je zárukou, že sa nám nič nestane. Dôležité je, aby aj osoby, ktoré v ňom bývajú boli si vedomé, že ich vnútro, ak je naplnené Božím požehnaním (teda v milosti posväcujúcej) a dobrou vôľou, je zárukou dobrého nažívania v ňom.
Požehnáva sa nový dom, novostavba, alebo po značnej rekonštrukcii, oprave aj starší. To vykonáva kňaz, alebo diakon. Potom každý rok si môžeme vykropiť svätenou (požehnanou) vodou príbytok - aj niekoľkokrát za rok - na ochranu pred Zlým.
Dom sa vskutočnosti nepožehnáva každý rok kňazom, je to podobne ako s inými vecami, ktoré raz sú požehnané a hotovo; veď ináč by to svedčilo o našej neviere, alebo ako defraudovanie žehnania. Ak je dom požehnaný a prišiel by kňaz, nežehná ho, ale je to iné požehnanie - požehnanie rodiny, ktorá v ňom býva.
U nás je zvyk požehnávať domy, byty, na sviatok Zjavenia Pána, alebo okolo toho 6.januára. No požehnanie domu môže byť hocikedy počas roka. Najlepšie je, ak sú ho účastní všetci, čo v tom príbytku bývajú.
Otázka: Ako sa teraz po pandémii podáva sväté prijímanie, lebo niekde ide väčšina už zasa priamo do úst, inde zostala väčšina prijímať na ruku?
V rámci preventívnych opatrení voči šíreniu ochorenia Covid-19 slovenskí biskupi 10. marca 2020 odsúhlasili, aby sa pri bohoslužbách na celom území Slovenska až do odvolania sväté prijímanie rozdávalo do rúk (podľa odborníkov pre omnoho menšie nebezpečenstvo prenosu vírusu). No, kto chcel mohol na záver rozdávania prijať na jazyk (pre tras rúk, alebo iné zdravotné problémy...) Kongregácia pre Boží kult a disciplínu sviatostí povolila 26. novembra 2021, aby sa na Slovensku aj natrvalo mohlo prijímať na ruku (dekrét Prot. č. 213/21). Obidva spôsoby prijímania sú teda rovnocenné a možné!
Veriaci sa môžu slobodne rozhodnúť, ako prijmú Telo Kristovo: prijatie do úst, ako aj prijímanie do rúk sú rovnako legitímne.
Ide sa v zástupe prijať Sviatosť. Prijíma sa postojačky.
Všetci, ktorí chcú prijímať pokľačiačky, nech idú poslední - bez prerušenia sprievodu. (VSRM,160)
Vždy je dôležité zachovať maximálnu úctu k Najsvätejšiemu Pánovmu Telu, aby nedošlo k jeho zneucteniu. Je potrebné, aby ho prijímal iba katolík a disponovane, čiže po svätej spovedi – bez ťažkého hriechu na duši a pri zachovaní eucharistického pôstu pred prijímaním – 1 hodinu nejesť a nepiť (dovolená je čistá voda a lieky)
Kňazi majú poučovať veriacich. V jednotlivých výnimočných prípadoch, napríklad pri omši vonku, kde fúka vietor a podobne, môže sa z praktického dôvodu uviesť, že sa bude podávať sv. prijímanie vtedy iba priamo na jazyk.
Hoci na ruku môže byť praktickejšie, keď sa blíži zimné obdobie – zasa obdobie respiračných ochorení, alebo je to výhodnejšie pre tých, čo majú napr. problémy so zubnou protézou.
A tam, kde sa podáva sväté prijímanie pod obojím spôsobom - pri stanovených udalostiach - teda aj Telo aj Krv Kristova (svätá Hostia namočená v kalichu) – to sa môže prijať len na jazyk!
Otázka: Môže sa normálne jesť na Štedrý deň, alebo je prísny pôst?
V Pätoro cirkevných prikázaní znie na Slovensku druhé: Zachovávať prikázané dni pokánia. V Katechizme Katolíckej cirkvi z roku 1992 máme ako 3.cirkevné prikázanie: Konať skutky kajúcnosti každý piatok a na Popolcovú stredu. Piatok je dňom Kristovej smrti, preto sa zriekame pokrmu, ako sa on zriekol života. V obyčajné piatky si namiesto pôstu (bezmäsitého) môžeme zvoliť iný skutok kajúcnosti (zriekneme sa niečoho iného-sladkosť, káva, pozeranie tv; alebo urobíme osobitný nejaký dobrý skutok).
Prísny pôst (raz dosýta a dvakrát do polosýta sa najesť ,a pritom zdržať sa mäsitých pokrmov z teplokrvných zvierat) viaže zdravých rímskokatolíkov iba 2x do roka – na Popolcovú stredu a Veľký piatok. Je to záväzné pod ťažkým hriechom (je stanovený aj vek, od ktorého to viaže). Tu vidno, že sa Štedrý deň nespomína!
Je to však „zvyk“ z predošlej pôstnej disciplíny, keď boli tri dni prísneho pôstu so zdržovaním sa mäsitých pokrmov: Popolcová streda, Veľký piatok + Biela sobota do poludnia a vigília Narodenia Pána (Štedrý deň). Čiže dnes, ak niekto chce zachovať Štedrý deň ako pôstny, je to dobrovoľný pôst, určite neviaže vo svedomí; a narušenie nie je ťažký a ani všedný hriech).
Avšak, ak je Štedrý deň v piatok - je dňom kajúcnosti, ako iné piatky!
To však, čo viaže pod hriechom je, že sa na Štedrý deň a Narodenie Pána nesmú konať zábavné podujatia, hudobné a tanečné predstavenia.
Otázka: Odkiaľ je náš pozdrav: Pochválený buď Ježiš Kristus!
Tento pozdrav je starý takmer 600 rokov (okolo r.1450). Zaviedol ho pri svojich misijných cestách po Európe: v Rakúsku, na Morave a v Uhorsku františkánsky mních sv. Ján Kapistránsky, a naozaj sa udomácnil práve tu, v strednej Európe. Je to čisto katolícky pozdrav. A je odvodený zo Svätého písma zo žalmu 41, 14:
Nech je zvelebený (Nech je chválený) Pán, Boh Izraela,
od vekov až naveky. Staň sa. Amen.
(aj žalm 89, 53: Nech je zvelebený Pán naveky. Staň sa. Amen.)
Má teda dve časti – prvú hovorí jeden, druhý odpovie dokončením vety.
Aj preto je dôležité pozdraviť celým pozdravom, lebo je to vlastne modlitba a navyše je obdarená aj čiastočnými odpustkami. Na toto nezabúdajme. Je to krásny katolícky pozdrav. Nie obyčajná fráza. Vyslovujme ho, ako sa má; a zo srdca, ako modlitbu!