Tento deň pred slávnosťou Narodenia Pána Ježiša, je so spomienkou na prvých ľudí, našich prarodičov ľudstva Adama a Evu. Je to krásna symbolika, lebo nám to pripomína, že pre ich vinu, ktorá prešla na všetkých ich potomkov, prichádza k nám Spasiteľ. Ich úcta sa z Východu rozšírila na Západ iba na konci nášho prvého tisícročia. A hoci ich Katolícka cirkev nedáva k úcte, pripomína si ich, lebo oni sú začiatok stvorenia, ale aj začiatok hriechu; no práve na nich sa viaže aj Záchrana-Mesiáš.

—ì–

Pre mnohých je práve Štedrý deň, 24.december, tými Vianocami. Nie prípravným dňom. Je to vplyv ateizmu a konzumného spôsobu života, ktorý potiera duchovný význam Vianoc. A je zameraný len na jedlo, telesnú pohodu a atmošku.

Kresťanom ide o hlbší, ten duchovný, vnútorný význam: podľa židovskej tradície, práve západom slnka 24.decembra začína oslava Narodenia Krista, začína liturgicky 25.december. A ten Štedrý večer začína v rodinách spoločným stolovaním, želaním si pekného prežitia sviatkov. A hoci aj – dnes už iba z tradície pôstneho dňa – sú zvyčajne bezmäsité pokrmy, predsa pestrosť jedál na stole tvorí slávnostnosť a jedinečnosť chvíle. A aj preto sa pokrmom dávala symbolika (podobne ako židia dali symboliku jedlám pri veľkonočnom stolovaní), napr. med-dobrota, oblátka-hostia, cesnak-zdravie, ryba-pôst, ale i prvý znak kresťanov.  Vytvoriť modlitbové spoločenstvo rodiny, v láske, v podaní si ruky, v zmierení sa s najbližšími je prejav viery v Krista ako Pána domácnosti...

Nuž, nech nám Štedrý deň  pripomína, že všetko, čo dostávame, je vďaka Bohu – že nám dal rozum, zdravie, priateľov vďaka čomu máme i čo jesť i hmotné dobrá;  ale najviac a najštedrejšie nás obdarúva vo svojom Synovi, ktorého nám posiela, ktorému patrí tá oslava – veď on je vlastne ten Oslávenec...!