Slávenie sviatkov s protivníkom - VIANOČNÝ ZÁZRAK
Na úľanskom cintoríne je pamätná tabuľa na zomrelých vojakov vo Veľkej vojne (prvej svetovej). Približne 200 Úľančanov nedobrovoľne muselo narukovať a viac než ¼ z nich zomrela na fronte, či následne. Tento rok si pripomíname 110 rokov od začiatku tohto nezmyslu a roztopaše panovníkov. Hrôzy museli zažiť naši pradedovia na frontoch, kde sa aj prvýkrát použili tanky, aj smrtiaci plyn.
Vojna sa začala v júli 1914. Keďže neskončila - ako to rozširovali noviny u nás v monarchii - za tri mesiace, museli vojaci i zimu a vianočné sviatky tráviť na bojiskách. Vtedajší pápež Benedikt XV. vyzval 7. decembra 1914 bojujúce strany na uzatvorenie prímeria počas Vianoc. Zúčastnené krajiny sa s touto myšlienkou istý čas pohrávali, no nakoniec ju zavrhli. Vo vojne sa tak malo pokračovať aj počas Vianoc. Pápež dúfal, že zacítenie pokoja a uvedomenie si viery, ktorá je proti nespravodlivosti, pomste a nemilosrdnosti, pomôžu rýchlemu koncu. Nestalo sa tak. No vojaci mali viacej rozumu a citu než generáli...
A tak sa udiala neuveriteľná udalosť, o ktorej sa písalo i v novinách, keď večer na Štedrý deň došlo v blízkosti belgického mesta Ypres (v úseku St. Yves-Neuve Chappelle, dlhom asi štyri kilometre) k spoločnej oslave vojakov. Aj z listov a spomienok vojakov vieme o tejto udalosti:
Vojaci v zákopoch si zdobili ihličňany, ktoré im dodali, dali pár ozdôb a zažali na nich sviece. Zo zákopu Nemcov začala do noci znieť Tichá noc. Briti to opätovali v angličtine. Vojaci zo saského pluku začali pískať melódie na dvoch prstoch. Briti okamžite pískanie zas opätovali. Zrazu sa zo zákopu Nemcov zdvihol vianočný stromček. Jeden vojak, ktorý dlhé roky slúžil v Británii, zavolal na Britov po anglicky a skoro sa vyvinul z toho rozhovor na diaľku. Potom na oboch stranách vyliezli zo zákopov dvaja vojaci, podali si v zemi nikoho ruky a dohodli sa , že na druhý deň 25. sa nebude strieľať. A tak opatrne muži začali opúšťať svoje zákopy a priblížili sa k „nepriateľom“. Potriasali ruky so želaním - Merry Christmas a Frohe Weihnachten; objímali sa, hovorili spolu, ukazovali fotky detí a rodín; pofajčievali. Vymieňali si drobné darčeky: whisky, cigarety, ale i ponožky, pohľadnice, konzervy, čokoládu.
Zmierlivá atmosféra sa rozšírila i na ďalších úsekoch frontu, kde sa pripojili aj Francúzi a Belgičania. Bolo chladno a nikomu to nevadilo.
Ba, objavil sa i jeden Anglán s loptou. Bránky si vytýčili čapicami, rýchlo vytvorili družstvá a na zamrznutom blate hrali zápas. Frickovia porazili Anglánou 3:2. Iný ponúkol svoje holičské schopnosti a ostrihal toho, kto chcel. Toľko nieže ľudskosti, ale bratskosti a kamarátstva vedeli prežiť vojaci v zákopoch. Na niektorých úsekoch až týždeň, do Nového roka sa nebojovalo.
Keď sa o tomto „škandále“ samozrejme dozvedelo veliteľstvo, vojakov prevelili inde. No hromadne nikoho nepotrestali.
Aj toto svedectvo je povzbudením, že človeku nie je prirodzená vojna. A akú silu má tajomstvo Vianoc, keď sa Boh znížil k človeku (stal sa Človekom), aby ho učil byť správnym človekom.
označené miesto, kde vojaci hrali futbal
občasník Naša rodná dedinka Úľany nad Žitavou, X./december 2024