Pápež František k Vianociam
V našich časoch, predovšetkým v Európe, sme svedkami istého druhu potierania podstaty Vianoc: v mene akéhosi falošného rešpektu, ktorý nie je kresťanský, a za ktorý sa často ukrýva snaha vytlačiť vieru na okraj, sa z tohto sviatku odstraňuje akákoľvek súvislosť s Ježišovým narodením. V skutočnosti je však práve táto udalosť Ježišovho narodenia tými jedinými skutočnými Vianocami! Bez Ježiša neexistujú Vianoce; je to nejaký iný sviatok, avšak nie Vianoce.
Ak je v centre on, potom aj všetko navôkol, čiže svetielka, zvuky, rozličné miestne tradície, vrátane typických jedál, všetko prispieva k vytvoreniu atmosféry sviatku, avšak s Ježišom v centre. No ak odstránime jeho, svetlo hasne a všetko sa stáva predstieraným, vonkajškovým.
Môžeme si položiť otázku, čo znamená prijať Boží dar, ktorým je Ježiš? Ako nás to on sám naučil prostredníctvom svojho života, znamená to dennodenne sa stávať nezištným darom pre tých, ktorých stretávame na našej ceste. Preto si na Vianoce vzájomne dávame dary. Tým skutočným darom pre nás je Ježiš, a tak ako on, aj my chceme byť darom pre druhých.
Dar obohatí; dar poteší;
dar sa dáva zdarma-bez nároku na odplatu...
Boží Syn je darom ľudstvu od nebeského Otca,
človek človeku má byť podobne darom...
„Hľadal som, v čom spočíva pravé šťastie človeka a predstavil som si všetko, po čom ľudia väčšinou túžia a čo si cenia: totiž hojnosť toho všetkého, čo uspokojuje zmysly. Veľmi skoro som však prišiel na to, že tieto veci nemôžu byť najväčším dobrom pre človeka, keďže sú spoločné aj zvieratám. Uznal som teda mienku tých, ktorý kladú za povinnosť človeku hľadať šťastie v poznaní Boha a jeho pravdy a v konaní skutkov lásky.“ Sv. Hilár