Malý zvon vo veži kostola v Úľanoch nad Žitavou patrí medzi tri, ktoré sa nachádzajú vo veži. Našťastie nebol zrekvirovaný a roztavený na zbrane za Veľkej vojny - Prvej svetovej vojny!

Malý zvon SV.MARTIN (stojí,oblečený v biskupskom a podáva plášť žobrákovi)

                   a SV.FLORIÁN (stojí a hasí vedrom horiaci dom)

   z roku 1889 o váhe 190 kg, srdce váži cca 15 kg

Fusa per Wilhelmum Fischer in Tyrnaviae

 In honorem s. Martini eppi ... communitas Zsitva-Födémesiensis

parochus Emmanuel Horváth

judex comunitatis Joan.Stefanik ... curavit anno 1889

   Veľký zvon SV. VÍT (stojaci v kotly na ohnisku)

    z roku 1923 je o váhe 580 kg,  srdce váži cca 40 kg.

Liali bratia Fischer  v Trnave

Uliaty z obetavosti Žitvafedýmešských rím.kat. veriacich

pod správou Jána Jakabovič dekana farára r.1923.

  Stredný zvon SV.JURAJ (sediaci na koni a zabíjajúci oštepom draka na zemi) 

   z roku 1923 je o váhe 350 kg, srdce váži cca 25 kg.

Liali bratia Fischer  v Trnave

Uliaty z obetavosti Žitvafedýmešských rím.kat. veriacich

pod správou Jána Jakabovič dekana farára r.1923.

Zvony sú dnes na elektricky pohon, počítačom nastavované s časovačom (UniBell 2) riadeným z centra vo Frankfurte; a aj vežové hodiny, ktoré sú dolaďované cez družicu, riadené z Nemecka.

O všeobecné používanie zvonov v Cirkvi sa museli postarať pápeži rozhodnutím svojej autority. Používanie zvonov povolil sv. Gregor Veľký, ale po ňom až pápež Sabinián (604-606) vydal nariadenie, aby sa veriaci zvolávali na sväté omše hlasom zvona, teda od 7.storočia.

Židia v Starom zákone oznamovali začiatok bohoslužieb zvukom trúb. Kresťanom v prvých rokoch oznamoval začiatok bohoslužieb posol (theodromos). Po získaní slobody, náboženskej rovnoprávnosti v roku 313 sa zvolávalo na bohoslužby buď trúbením na roh, alebo udieraním dreveným kladivom na drevenú či kovovú platňu.

Vivos voco, mortuos plango,

festa decoro, fulgura frango.

Živých volám, mŕtvych oplakávam,

sviatky skrášľujem, blesky lámem.