Jubilejný rok 2025
Slovo jubileum je názov pre niečo mimoriadne špeciálne alebo výnimočné. Je odvodené od hebrejského hudobného nástroja yobel, čo je v hebrejčine baraní roh, ktorého zvuk oznamuje Deň zmierenia (Jom Kippur – v mesiaci tišri, teda september/október; židovský sviatok, sprevádzaný 25‑hodinovým prísnym pôstom a intenzívnymi modlitbami za odpustenie hriechov.)
Každý siedmy rok sa mali oslobodiť otroci či dlžníci od dlhov, i zem si mala odpočinúť. Bolo treba vrátiť domy i polia pôvodnému majiteľovi, ak ich musel predať pre chudobu.
Rok po uplynutí sedemkrát siedmich rokov stanovila Tóra ako osobitný jubilejný rok. Čiže každý päťdesiaty rok mal byť rokom oslobodenia v najvyššom zmysle slova ako predchuť konečného oslobodenia Izraela.
Aj my, kresťania katolíci slávime jubilejné roky od roku 1300.
Jubileum od nás žiada, aby sme sa vydali na cestu a prekročili niektoré hranice, je to veľká príležitosť pre tých, ktorí sa vzdialili od Boha, je to príležitosť na návrat k nemu. Cirkev chce ohlásiť Pánovu milosrdnú tvár, ktorá je tvárou odpustenia, návratu a pokánia. Pre veriacich je to zasa príležitosť prehĺbiť svoju vieru.
Súčasťou jubilejného alebo svätého roka je aj svätá brána, ktorú ako prvý otvoril pápež Martin V. v roku 1425. Dnes ide o symbolický cieľ jubilejného putovania.
Prechod svätou bránou vyjadruje rozhodnutie nasledovať Krista ako Dobrého pastiera a vstúpiť do spoločenstva cirkvi. Brána je vchodom dovnútra kostola a je znakom spoločenstva, ktoré spája každého veriaceho s Kristom – je miestom stretnutia a dialógu, zmierenia a pokoja, očakávajúcim návštevu každého pútnika, a priestorom Cirkvi ako spoločenstva veriacich.
Jubilejnou bránou na štyroch Veľkých bazilikách v Ríme sa kráča len jedným smerom – dovnútra, je to na znak vykročenia ku Kristovi, k oltáru, zanechajúc hriech a čo nás vedie k nemu.
Bazilika sv. Petra, Bazilika sv. Pavla, Bazilika Lateránska, Bazilika Panny Márie Väčšej sú tie jubilejné chrámy.
V každom biskupstve sú milostivé miesta, u nás:
Katedrála sv. Emeráma v Nitre,
Bazilika v Hronskom Beňadiku,
Kostol Nanebovzatia PM v Topoľčanoch,
Kostol Nanebovzatia PM v Bíni
Svätyňa Andreja a Beňadika na Skalke pri Trenčíne.
Kto ich navštívi, prípadne sa zúčastní sv. omše, alebo nejakej verejnej pobožnosti, alebo si vykoná iba súkromnú tichú poklonu pred svätostánkom a pomodlí sa zbožne Otče náš a Verím v Boha a nejakú prosbu k Panne Márii a splní v ten deň zvyčajné podmienky (byť po sv.spovedi, pristúpiť k sv.prijímaniu, pomodliť sa na úmysel Sv. otca /aspoň Otče náš a Zdravas/ a vylúčiť záľubu k akémukoľvek i všednému hriechu), môže získať úplné odpustky
Logo zobrazuje štyri postavy - predstavujú celé ľudstvo, ktoré prichádza zo štyroch končín sveta. Objímajú sa navzájom na znak solidarity a bratstva, ktoré by mali spájať všetky národy. Logo znázorňuje cestu pútnika nie ako individuálnu záležitosť, ale skôr ako niečo spoločné.
Postava stojaca vpredu sa drží kríža.
Kríž nie je len znak viery, ktorú táto postava objíma, ale aj nádeje, ktorú nemožno nikdy opustiť, pretože nádej potrebujeme vždy a najmä vo chvíľach najväčšej núdze. Kríž zobrazený v logu nie je vôbec statický, ale je dynamický. Skláňa sa k ľudstvu, akoby mu chcel vyjsť v ústrety.
Pod postavami sú rozbúrené vlny, ktoré symbolizujú skutočnosť, že životná púť neprebieha vždy hladko v pokojných vodách. Preto by sme mali venovať osobitnú pozornosť spodnej časti kríža, ktorá sa rozširuje a nadobúda tvar kotvy, spustenej do rozbúrených vĺn.
Kotva sa často používa ako symbol nádeje. V námorníckom žargóne „kotva nádeje“ označuje záložnú kotvu, ktorú používajú lode pri núdzovom manévrovaní na stabilizáciu lode počas búrok.