Fašiangy sú pozostatok starorímskych Saturnálií, čo bola slávnosť Saturna, staroitalského bôžika roľníctva a konávala sa v decembri. K tomu sa pripája i slávnosť Bakcha, bôžika jedla a pijatiky. Išlo vlastne o zábavu, bezuzdnú, bez slušnosti a miery, kde sa všetko mohlo a tolerovalo - robiť nemravnosti, opiť sa i najesť, až bolo človeku zle. Išlo o typické pohanské oslavy a správanie.

Fašiangy – to je dnes pomenovanie obdobia medzi sviatkom Krstu Krista Pána (teda nedeľou po Zjavení Pána, ktorou končí vianočné obdobie)  a Popolcovou stredou (ktorej dátum je pohyblivý podľa dátumu Veľkej noci, a ktorou sa začína Pôstne predveľkonočné obdobie). Tento slovenský výraz je z nemeckého Fastnacht (noc pred začiatkom pôstu), čo sa v rakúskych oblastiach vyslovuje Fasching. V češtine majú výraz masopust – obdobie pred pôstom od mäsa. Tieto pomenovania vyjadrujú hojnosť, ktorá je pred obdobím zriekania sa. Je to teda čas sobášov a svadobných hostín, čas zakáľačiek prasiat, čas hodovania, hojného jedenia, a to samozrejme so zábavou a tancami. Je to obdobie ľudskej radosti a štedrosti i voči sebe i voči druhým, ktorých pozývame a hostíme.

Pre tieto fašiangové dni existuje v talianskych i španielskych oblastiach pomenovanie Carnevale. Tiež je to pomenovanie obdobia predtým, ako dáme carne vale = mäsu zbohom.  

U nás pomenovaním karneval nazývame zábavu a ples s maskami, ináč aj maškarný ples. Samotný ples je zas zábava spojená iba s tancom, bez masiek, ten zas ľudovo voláme aj bál.

Toto zvláštne obdobie nepatrí do náboženského liturgického kalendára, je to občianske obdobie. No i to máme preduchovniť.

Dá sa povedať, že fašiangy sú dni, keď máme tvoriť spoločenstvo, a zúčastňovať sa i spoločenských stretnutí, lebo v Pôstnom období sa zas máme utiahnuť, prehodnocovať svoj život a byť skôr v samote s Bohom, premýšľajúc, čo Pán pre nás z lásky na Golgote urobil.

A tak tento čas zábav, srandy, tanca i pohostenia má upevniť ľudské vzťahy, i odpútať od toho, čo nás vie zotročovať, či už je to zaujatie prácou, alebo sedenie pred televízorom či počítačom. Je to príležitosť niečo prichystať pre potešenie druhých, a tiež stretnutie sa s druhými pri rozhovore, či dobrom jedle.

Na Kysuciach boli dôležité zvlášť „ostatnie fašiangy“, teda pondelok a utorok pred Popolcovou stredou. V tieto dni sa nerobilo, len sa mohlo zabávať.