Anjeli sú duchovia - netelesné bytosti stvorení Bohom, ešte pred stvorením hmotného sveta a človeka, nakoľko sa ich stvorenie nespomína v Biblii, ale sa už objavujú v ľudských dejinách. Sú to duchovné bytosti, teda nemajú hmotné telo, ale majú rozum a slobodnú vôľu. Vesmír je zas hmotné stvorenie a človek je hmotno-duchovná bytosť. Hoci je anjel dokonalejší než človek (´človek je o niečo menší od anjelov´ Ž 8), predsa je tu pre človeka. Pán Boh stvoril duchov, ale nie všetci sú anjeli, len tí, ktorých Boh posiela k ľuďom. Tieto duchovné bytosti sú Božími služobníkmi a poslami (anjelmi).

Totiž pomenovanie anjel (hebr.: ךאלמ mal'ách; gr.: αγγελος angelos) nie je vlastným menom, ale pomenovanie služby, ktorú duchovná bytosť vykonáva; znamená posol (v hebrejčine znamená mal´ák – vyslanec). Sv. Konštantín-Cyril pretlmočil pomenovanie anjel so staroslovienčiny ako bridlatec t.j. okrídlený. Umelecké znázorňovanie anjelov s krídlami je symbol nepripútanosti na zem, duchovnosti, ale aj rýchleho premiestňovania sa.

Anjeli sú poslami Boha, ktorých vysiela k človeku na pomoc. Nie je však sprostredkovateľom medzi Bohom a človekom, akýsi Prostredník, tým je Ježiš. Ako duchovné bytosti môžu byť zahalené do nejakej viditeľnej podoby (napr. mládenca, mladého muža), ktorú im dá Boh. Anjeli sú podriadení Kristovi, ale aj každému kresťanovi. Človek môže prijímať sviatosti (1 Pt 1, 12; 1 Kor 6, 3), anjel nie. V Kristovi sa skrze sviatosť krstu stávame Božími deťmi (Jn 15, 15). Tak už nie sme len stvorenia Božie, nižšie od anjelov, ale sme adoptívne deti Boha, teda vyššie postavení než duchovia-anjeli. Oni ostávajú služobníkmi.

Sú bytosťami pri Božom tróne v nebi a sú ich tisíce tisícov a desaťtisíce státisícov (por. Dan 7, 10b).  Tieto duchovné bytosti Boh stvoril všetky dobré, no svojou vôľou sa rozhodli neslúžiť Bohu, nebyť s ním. Ich rozhodnutie bolo len jedno a neodvolateľné, tak ako je neodvolateľný, nemenný stav duše človeka po smrti (por. 2 Pt 2, 4; KKC 392-393).

Anjeli – dobrí anjeli – sa najviac objavujú v detstve človeka, ako téma rozhovorov, alebo ako rozprávkové bytosti, ktoré sa akosi s rastom človeka odsúvajú...

Keď Pán Ježiš raz hovorí o pohoršení, spomenie, že kto pohorší deti, nevinných, zle dopadne, lebo  ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár nebeského Otca  (por. Mt 18, 6-10). Človek je obklopený ich ochranou a orodovaním od detstva  až po smrť (por. Lk 16, 22).

Anjel nie je neosobná štruktúra, či akási psychická realita, ale živá inteligentná bytosť, osoba; je trvalým sprievodcom človeka na ceste k spáse.  „Každý veriaci má pri sebe anjela, akoby ochrancu a pastiera, ktorý ho vedie životom“. (sv. Bazil Veľký)