Epifánia znamená zjavenie. Je to grécke slovo a doslova znamená stiahnuť závoj. Na Východe sa používa pomenovanie (s udalosťou Krstu Pána) teofánia, t.j. Bohozjavenie (zmyslami viditeľná manifestácia Boha).

Ak kedykoľvek počujeme o zjaveniach v evanjeliu, znamená to, že Boh odťahuje závoj, ktorý zakrýva veľké tajomstvo, a my všetci nahliadneme do tohto tajomstva a dokážeme trochu viac pochopiť, kto je Boh a kto sme my.

V prípade Ježiša Nazaretského máme tri udalosti, kde sa ukazuje, kým je – kto je pod závojom toho ľudského tela - že je to Boží Syn.

Mudrci od Východu – pohania, Nežidia, ktorý sa mu klaňajú  v Betleheme. Bádaním a zvláštnym osvietením mysle i srdca vidia v malom chudobne zaodiatom Dieťati Kráľa a Boha.

Potom je to udalosť, keď je ako dospelý pokrstený v Jordáne a začína jeho verejné pôsobenie. Tu sa ukazuje Boh v Trojici: prítomnosť Ducha Svätého v podobe holubice, hlas Boha Otca , ktorý hovorí o Ježišovi: Toto je môj milovaný Syn...

A napokon je to prvý zázrak Pána Ježiša na svadbe v Káne Galilejskej , kde premení vodu na víno. Je zo znamenie, že je Bohom, lebo len Boh vie robiť zázraky. Ukazuje svoju Božskú moc.