Svätý Augustín píše o svojej matke svätej Monike: Matka mi povedala: „Syn môj, čo sa mňa týka, mňa už nič neteší na tomto svete. Neviem, čo by som ešte robila a načo by som tu bola, keď sa mi už splnila životná moja nádej. Jedna vec bola, pre ktorú som chcela ešte žiť na tomto svete, a to bolo, aby som Ťa mohla uvidieť kresťanom katolíkom.“

Asi o päť dní neskoršie, viac to iste nebolo, dostala horúčku. Keď nás videla s bratom žiaľom strápených, dodala: „Tu si pochovajte svoju matku.“ Mlčal som, ale ledva som vedel zadržať slzy. Môj brat však povedal čosi, že by bol radšej, keby zomrela vo vlasti, a nie v cudzine. Keď to počula, pohliadla naňho s tichou výčitkou, že myslí na niečo takého, potom sa obrátila ku mne a povedala: „Počuješ, čo hovorí?“ O chvíľu povedala obom: „Pochovajte toto telo kdekoľvek, nech vás to netrápi. Len o jedno vás prosím: kdekoľvek budete, spomínajte na mňa pri oltári Pánovom.“

Keď sa potom moji priatelia čudovali sile, ktorú mala, a pýtali sa, či ju to neľaká, že bude pochovaná tak ďaleko od vlasti, odpovedala: „Nič je nie ďaleko od Boha, nemusím sa báť, že na konci sveta nenájde miesto, na ktorom ma má vzkriesiť.“

Vyznania IX, 10-12