Poďakovanie Bohu za úrodu
Kántrove dni – dni pôstu, modlitby, vďaky.
Názov kántry má súvis so slovami slovenského významu kántriť alebo ničiť (teda vôbec nesúvisia s country hudbou). Nejde však o ničenie človeka alebo nejakých vecí.
Znamenajú dni modlitieb, dobrých skutkov a pôstneho sebazapierania – teda to, čo v nás skutočne ničí hriešne tendencie, nezriadené sklony a náruživosti. Niekde sa kántry nazývali aj suché dni, lebo v minulosti boli počas nich veriaci len o suchom chlebe a vode...
Nazývali sa tiež kvatembrové dni (odvodené od latinského slova quattuor, čiže štyri), lebo sa konali v štyroch ročných obdobiach, vždy v stredu, piatok a sobotu stanoveného týždňa.
Závisí to od začiatku Adventného obdobia (zimné kántry), Popolcovej stredy (jarné kántry), dátumu Siedmej veľkonočnej nedele (letné kántry) a od jediného pevného dátumu – sviatku Povýšenia Svätého kríža, ktorý slávime 14. septembra (jesenné kántry).
Kántrové dni vznikli z rímskych pohanských osláv siatby v mesiaci december, žatvy v júni a vinobrania v septembri. Boli to dni bujarej zábavy. Cirkev im však dala náboženský obsah tým, že ich ustanovila ako dni kajúcnosti, vzdávania vďaky, či prosby k Bohu o rôzne úmysly. V 5. storočí pribudli aj pôstne (jarné) kántry.
Jarné kántrové dní sú ako príprava na pokánie a sviatosť zmierenia.
Letné kántrové dni sa venujú prosbám za duchovné povolania.
Počas jesenných kántrových dní veriaci ďakujú za úrodu.
Zimné kántrové dni sú zamerané na duchovnú obnovu rodín, pokoj vo svete.
Záväzný je len jeden z troch dní: streda, piatok, sobota. Záväznosť sa týka kňaza, ktorý by mal v jednom z uvedených dní brať predpísaný formulár svätej omše na konkrétny daný úmysel. Veriaci sú povzbudení osobne za zas modliť, a obetovať aj nejaký dobrý skutok na tento úmysel, prípadne postiť sa. Pôst je však nie prikázaný, ale celkom dobrovoľný a podobný pôstu na Veľký piatok či Popolcovú stredu.
Na jeseň ďakujeme za úrodu, ktorú nám dobrý Pán Boh požehnal v našich záhradách, sadoch, viniciach, na poliach...
PROSEBNÉ DNI sú pondelok, utorok, streda pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána, čo býva vo štvrtok (40.deň po Veľkonočnej nedeli. Tuná sa prosí o požehnanie Božie pre ľudskú prácu a požehnanie sadov, polí, viníc, záhrad, kde sú už nasiate plodiny, alebo nasadené rastlinky, či stromy. Prosí sa o príhodné počasie a silu pre ľudí
poľnohospodárov a roľníkov, aby bolo dostatok stravy pre ľudí i zver v ten-ktorý rok.
Potom na konci leta, začiatku jesene (teda po 14.IX., v týždni, resp. v najbližšie nedele) je zvyk priniesť aspoň symbolicky z úrody plodiny pred oltár do kostola, prípadne to patrične naaranžovať, a poďakovať svätou omšou a požehnaním plodín Pánovi, Bohu za úrodu. Nie je vhodné robiť z kostola výstavisko, ale zachovať decentnosť!
Tieto požehnané plodiny si buď berú veriaci domov, alebo sa rozdávajú, alebo zozbierajú a dajú tým, čo to v domovoch, ústavoch, alebo školách potrebujú. Čiže sa nepredávajú, ale rozdávajú.
