(z 3.adventnej nedele)

Kráľ sv. Ľudovít IX. chodieval denne na svätú omšu. Niekedy mimo svoju kaplnku išiel do ktoréhosi kostola. Išiel aj celý dvor, šľachta. Raz, keď už boli zhromaždení v danom kostole vystúpil pobočník kráľa a pred omšou oznámil, že kráľ nepríde na bohoslužbu. Takmer všetci sa zdvihli a odchádzali. Kráľ tam bol; v ten deň sa preobliekol za žobráka a sadol medzi žobrákov pred bránou kostola. A tak videl, kto odchádza, kto tam chodí len pre neho; ba vypočul si aj čo - to na seba pri ich odchode z chrámu. Tých pár ozaj verných a tých, čo nie pre kráľa, ale z viery chodili na omšu, tým viac dôveroval.

Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte – hovorí Ján Krstiteľ zástupom. Mesiáš je už v Izraeli. On ich vidí a počuje, oni ešte nepoznajú tvár, ktorá mu patrí.

S nami je Pán. Vidí nás a počuje svojou všemohúcnosťou – celý svet má ako na dlani, no vidí i do našich duší.  A je tu aj excelentne v Oltárnej sviatosti. Tu akosi hmotne pod závojom chleba. Je prítomný!!!  Aj toto môže byť pomôcka v duchovnom živote, najmä, ak chceme hrešiť: Pán ma vidí, počuje! V jeho prítomnosti poviem to škaredé slovo?! Tu v jeho prítomnosti, pred jeho pohľadom ublížim tomuto blížnemu?! To nás vie zabrzdiť. Aj takto si môžeme pomáhať v boji so Zlom: Pán je tu; Pán ma vidí a počuje! Urobím to pred ním? Nehanbím sa?