Stalo sa to kňazovi-misionárovi v moslimskom Kirgizstane, v tejto horskej krajine katolíci tvoria iba nepatrnú hŕstku niekoľko sto ľudí z takmer päťmiliónovej populácie, po svätej omši v rodinnom dome neďaleko najväčšieho ťanšanského jazera Issyk-Kul, prihovorila sa istá asi 60-ročná žena slovami: „Musím vám to povedať. Som moslimka, hoci som bola vychovávaná v ateistickom Sovietskom zväze, takmer bez viery. Vám katolíkom i pravoslávnym závidím jedno. Môžete Bohu priniesť to, čo Vám zaťažuje svedomie, vyspovedať sa a pocítiť obrovskú úľavu. To my, moslimovia, nemáme. A závidím Vám ešte jednu ohromnú vec, ktorú síce nechápem, ale nad ňou žasnem. Máte svojho Boha blízko seba, v tej malej „lepioške“.   („lepioška“ je v strednej Ázii druh chleba v podobe chlebovej placky pečenej v hlinenej vonkajšej peci)  Viete, aké obrovské bohatstvo máte?“ 

Keby ľudia poznali hodnotu Eucharistie, poriadkové služby by museli riadiť masy ľudí pri vstupoch do kostolov.    Sv. Terézia z Avily