Veľkonočné trojdnie
Zelený štvrtok – Štvrtok Pánovej večere
Večer pred svojou smrťou slávil Ježiš Poslednú večeru so svojimi učeníkmi. V tento večer ustanovil dve sviatosti: sviatosť kňazstva a Oltárnu sviatosť, resp. premenil chlieb a víno na svoje telo a krv. Súčasne takto odovzdal apoštolom kňazskú moc so slovami: „Toto robte na moju pamiatku“. V Zelený štvrtok sa večerná svätá omša slávi na pamiatku ustanovenia Sviatosti Oltárnej. A pripomína sa, že prijímajúci Pánovo telo majú sa pripodobniť jemu samotnému pokornou službou blížnym.
Veľký piatok – Piatok utrpenia Pána
Je to deň utrpenia, ukrižovania a smrti Ježiša Krista. V rímskokatolíckych chrámoch sa v tento deň neslúži svätá omša, oltáre sú bez oltárnej plachty. Všetci veriaci sa postia od mäsitých pokrmov a najesť sa možno za deň len raz do sýtosti. Je to deň osobitne zasvätený spomienke Ježišovho utrpenia a smrti na kríži.
Biela (Svätá) sobota
Je dňom ticha, keď sa zastavujme pri Pánovom hrobe a uvažujeme o tom, čo sa to v Jeruzaleme stalo a čo to znamená pre ľudstvo i každého z nás osobitne.
Veľkonočná vigília – noc pred Veľkonočnou nedeľou. Obrady Veľkonočnej vigílie (bdenia) sa konajú pri západe slnka, keď nastáva – podľa židovskej zvyklosti ďalší deň - nedeľa. Liturgia veľkonočnej vigílie sa začína zapaľovaním a požehnaním veľkonočného ohňa a ´spravením´ veľkonočnej sviece – paškála. Táto svieca je stredobodom veľkonočnej slávnosti.
Nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania
V tento deň si kresťania pripomínajú zmŕtvychvstanie Ježiša Krista. Zmŕtvychvstanie – je veľký zázrak a víťazné zavŕšenie Kristovho vykupiteľského diela. Jeho duša sa opäť spojila s osláveným telom, na ktorom síce ostali rany ukrižovania, ale ináč nepodliehalo obmedzeniam času a priestoru. Svojou smrťou premohol smrť...