FARNOSŤ ÚĽANY NAD ŽITAVOU

Po tom, čo bol Ježiš uložený do hrobu, Mária osamote zotrváva v živej viere, pripravená prijať radostnú a prekvapujúcu zvesť o zmŕtvychvstaní. Očakávanie prežívané počas Bielej soboty bolo pre Matku Pána jedným z najhlbších momentov viery: v temnote, ktorá zahalila svet, sa úplne zverila do Božej vôle a rozjímala o slovách svojho Syna, dúfajúc v naplnenie Božích prisľúbení.

Evanjelium sa zmieňuje o viacerých zjaveniach vzkrieseného Krista, ale nie o stretnutí Ježiša a jeho Matky. Toto mlčanie nesmie viesť k záveru, že sa po zmŕtvychvstaní Kristus nezjavil Márii; skôr nás pozýva hľadať príčiny, prečo to takto evanjelisti urobili.

Ako mohla Mária nebyť medzi tými, ktorí sa stretli so vzkrieseným Pánom?

Predpokladané "pozabudnutie", mlčanie mohlo by sa prisudzovať skutočnosti, že poznanie nevyhnutné pre našu spásu bolo ohlasované slovami tých, "ktorých Boh vopred určil za svedkov", to je apoštolmi, ktorí svedčili o zmŕtvychvstaní Pána Ježiša "s veľkou silou". Prv, než sa zjavil im, zjavil sa zmŕtvychvstalý Pán niekoľkým zbožným ženám, ktoré poveril úlohou: "Choďte oznámiť mojim bratom, aby išli do Galiley, tam ma uvidia".

Ak autori Nového zákona nespomínajú Matkino stretnutie so vzkrieseným Synom, môže to byť spôsobené skutočnosťou, že takýto svedok by bol považovaný za príliš neobjektívneho vo veci Pánovho zmŕtvychvstania a preto nedôveryhodného.

Okrem toho, evanjelium podáva správu len o malom počte zjavení sa vzkrieseného Ježiša a určite nezahŕňa všetky udalosti z priebehu 40 dní po Veľkonočných sviatkoch. Svätý Pavol píše, že sa Pán zjavil "viac než 500 učeníkom naraz" . Ako vysvetlíme skutočnosť, že výnimočnú, mnohým známu udalosť evanjelisti neuvádzajú? To je nepochybný dôkaz o tom, že ďalšie zjavenia sa Pána neboli zaznamenané i keď patrili medzi všeobecne známe udalosti.

Ako mohla Blahoslavená Panna, pôsobiaca v prvom spoločenstve učeníkov, byť vyňatá spomedzi tých, ktorí sa stretli s jej božským Synom po zmŕtvychvstaní?

Skutočne je odôvodnené si myslieť, že Matka bola pravdepodobne prvá osoba, ktorej sa vzkriesený Ježiš zjavil. Nemohla Máriina neprítomnosť medzi ženami, ktoré išli na úsvite k hrobu  naznačovať, že sa už stretla s Ježišom? Táto domnienka je tiež potvrdená skutočnosťou, že prvými svedkami zmŕtvychvstania Ježiša boli ženy, ktoré zostali verné pod krížom a teda boli pevnejšie vo viere.

Skutočne, Zmŕtvychvstalý poveril jednu z ich, Máriu Magdalénu, odovzdať zvesť apoštolom . Možno táto okolnosť tiež nám dovolí nazdávať sa, že sa Ježiš ako prvej zjavil svojej Matke, ktorá mala najväčšiu vieru a túto vieru si uchovala neporušenú aj v čase skúšky.

Nakoniec, jedinečný a osobitný znak prítomnosti Blahoslavenej Panny na Kalvárii a jej dokonalá jednota so Synom v jeho utrpení na kríži sa javí ako postulát veľmi konkrétneho podielníctva na tajomstve Zmŕtvychvstania.

V 5. storočí zastáva Sedulius názor, že v sláve svojho zmŕtvychvstania sa Kristus ako prvej zjavil svojej Matke. Naozaj, ona, ktorá sa po Zvestovaní stala cestou jeho príchodu na svet, bola povolaná šíriť úžasné správy o Zmŕtvychvstaní ako predzvesti jeho slávneho príchodu. Tak jej ponorenie sa do slávy Zmŕtvychvstalého je predobrazom lesku Cirkvi.

Zdá sa odôvodnené myslieť si, že Mária, ako obraz a model Cirkvi, ktorá očakáva Zmŕtvychvstalého a stretáva sa s ním v skupine učeníkov počas jeho veľkonočných zjavení, mala osobný kontakt so svojím vzkrieseným Synom, takže mohla prežívať osobitnú plnosť veľkonočnej radosti.

Matka Pána je "príčinou radosti" pre všetkých ľudí. Prítomná na Kalvárii na Veľký piatok a v hornej sieni na Svätodušné sviatky  bola Blahoslavená Panna veľmi pravdepodobne privilegovaným svedkom Kristovho zmŕtvychvstania, dopĺňajúc takto svoju spoluúčasť pri všetkých podstatných chvíľach veľkonočného tajomstva. Mária stretávajúca zmŕtvychvstalého Ježiša je tiež znamením a nádejou pre ľudstvo, ktoré dúfa dosiahnuť jeho prostredníctvom vzkriesenie z mŕtvych.

sv. Ján Pavol II., všeobecná audiencia 21.5.1997