Nedeľa utrpenia Pána
V tom čase, keď sa Ježiš blížil k Jeruzalemu a prišiel k Betfage a Betánii pri Olivovom vrchu, poslal dvoch svojich učeníkov a povedal im: „Choďte do dediny, čo je pred vami. A len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom ešte nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte. A keby vám niekto hovoril: ‚Čo to robíte?’, povedzte: ‚Pán ho potrebuje a hneď ho zasa sem vráti.’” Oni odišli a na rázcestí našli osliatko priviazané vonku pri bráne; i odviazali ho. Niektorí z tých, čo tam stáli, im vraveli: „Čo to robíte, prečo odväzujete osliatko?” Oni im povedali, ako im kázal Ježiš, a nechali ich. Osliatko priviedli k Ježišovi, pokládli naň svoje plášte a on si naň sadol. Mnohí prestierali na cestu svoje plášte, iní zasa zelené ratolesti, čo narezali v poli. A tí, čo išli pred ním, aj tí, čo šli za ním, volali: „Hosanna! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom! Požehnané kráľovstvo nášho otca Dávida, ktoré prichádza! Hosanna na výsostiach!” Tak vošiel do Jeruzalema, do chrámu. Všetko si popozeral a odišiel s Dvanástimi do Betánie, lebo už bol večer. (viď Mk 11, 1 – 11)
Ako rýchlo po radosti začiatku bohoslužby na Palmovú-Kvetnú nedeľu sa mení atmosféra na vážnu a smutnú pri počúvaní pašiách, tak sa i ľudia vedia meniť rýchlo, ak sú povrchní. Nech tento deň je pripomenutím, aby sme si vieru chránili, posilňovali a nedali sa zastrašiť ani neúspechom, vyhrážkami, aby sme sa vzdali Krista. Veľa ľudu, ktorý kričal Hosanna - Nech žije. Sláva mu!, kričí: Ukrižuj ho! a na otázku Piláta, čo zlé urobil, nepovie, ale len kričí to isté: Ukrižuj ho!
Constantius I., ktorý v roku 305 nahradil Diokleciána ako rímskeho cisára, bol pohanom s mäkkým srdcom pre kresťanov. Hovorí sa, že keď nastúpil na trón, zistil, že mnohí kresťania zastávali dôležité funkcie vo vláde, v senáte a na súde. Vydal teda pre všetkých kresťanov výkonný príkaz: Buď sa vzdajte Krista, alebo sa vzdajte svojej postu. Veľká väčšina kresťanov sa radšej vzdala zamestnania, než by zapreli Krista. Len pár zbabelcov sa radšej vzdalo svojho náboženstva, než by prišlo o prácu. Cisár bol spokojný s väčšinou, ktorá prejavila odvahu svojho presvedčenia a vrátila im prácu, zatiaľ čo tých, ktorí boli ochotní vzdať sa vernosti Kristovi, aby si udržali prácu, prepúšťal a povedal im: "Ak nebudete verní svojmu Bohu, nebudete verní ani mne." — Dnes sa v duchu pripájame k zástupu Kvetnej nedele, aby sme deklarovali svoju vernosť Kristovi a vernosť jeho učeniu.
Práve požehnaná ratolesť nám to má pripomínať. Ľud volal Ježišovi na slávu a bolo ich toľko, že židovskí predstavitelia dostali strach z revolúcie. A predsa sa o pár dní zmení ich pohľad, názor: nie Hosanna (nech žije, sláva mu!), ale Ukrižuj ho!
Tak buď verím a mám hĺbku presvedčenia, že Ježiš Nazaretský je ten sľúbený Mesiáš, Vykupiteľ a ostávam pri ňom a milujem ho, alebo nie. Nech i tieto posvätné dni, ktoré budeme prežívať nás posilnia vo viere a oddanosti Kristovi.