FARNOSŤ ÚĽANY NAD ŽITAVOU

Ján Pavol II. - Karol Wojtyła

Malý Karol vyrastal v atmosfére hlbokej viere svojich rodičov. Osobitný vplyv mal na neho otcov príklad modlitby a sebadisciplíny. Videl, ako vrúcne sa modlil a aký bol na seba náročný. Po rokoch už ako Ján Pavol II. napísal: „Moje detstvo a dospievanie sú spojené predovšetkým s postavou otca. (...) Zblízka som sledoval jeho život, videl som, aký bol na seba náročný, videl som, ako si kľaká k modlitbe. To bolo najdôležitejšie v tých rokoch, ktoré majú taký veľký význam v období dospievania mladého človeka. Otec, ktorý bol náročný na seba, v istom zmysle nemusel byť náročný na syna. Tým, že som sa na neho pozeral, naučil som sa, že musím byť náročný sám na seba a starať sa o plnenie vlastných povinností.“

Karol mohol počuť Krista, ktorý ho povolával ku kňazstvu, pretože vyrastal v atmosfére viery a modlitby, ktorá vládla v rodnom dome. „Prípravu na kňazstvo v seminári istým spôsobom predchádzala príprava, ktorú mi svojím životom a príkladom poskytli rodičia a najmä otec, ktorý predčasne ovdovel,“ píše Ján Pavol II. „Matku som stratil ešte pred svojím prvým svätým prijímaním, keď som mal deväť rokov. Preto si ju aj menej pamätám a neuvedomujem si tak silne jej prínos do mojej výchovy, ktorý bol isto veľmi výrazný. Po jej smrti (ako štyridsaťpäťročná zomrela roku 1929) a neskôr po smrti môjho staršieho brata (roku 1932) sme ostali iba dvaja s otcom, ktorý bol mužom hlbokej viery. Mohol som každý deň pozorovať jeho život, ktorý nebol ľahký. Povolaním bol vojak a keď ovdovel, jeho život sa stal životom stálej modlitby. Neraz sa mi stalo, keď som sa v noci zobudil, že som zbadal svojho otca na kolenách, takisto ako som ho stále videl kľačať na kolenách vo farskom kostole. O kňazskom povolaní sme spolu nikdy nerozprávali, ale jeho príklad bol pre mňa akýmsi prvým domácim seminárom“ (Dar a tajomstvo, str. 27 – 28).

Kapitán Wojtyła plynne hovoril po nemecky, preto aj Lolka doma učil tento jazyk. Spolu čítali Bibliu a modlili sa ruženec. „Spomínam si,“ píše Ján Pavol II., „ako mi jedného dňa dal otec modlitebnú knihu, v ktorej bola modlitba k Duchu Svätému. Povedal mi, aby som sa ju modlil každý deň. A odvtedy sa to aj snažím robiť. Vtedy som po prvýkrát pochopil, čo znamenajú Kristove slová Samaritánke o pravých ctiteľoch Boha, teda o tých, ktorí sa mu klaňajú v Duchu a pravde (porov. Jn 4, 23). (...) Myslím si však, že tu zohrali podstatnú úlohu slová môjho otca, pretože ma nasmerovali k tomu, aby som bol pravým ctiteľom Boha, nasmerovali ma k tomu, aby som hľadal cestu (...). Cirkev som objavil ako spoločenstvo spásy. V tejto Cirkvi som našiel svoje miesto a svoje povolanie.“ (Prekročiť prah nádeje, str. 133 – 134).

MODLITBA, KTORÚ SA MODLIL JÁN PAVOL II. CELÝ ŽIVOT

Duchu Svätý, prosím Ťa

o dar Múdrosti, aby som Teba a Tvoju dokonalosť lepšie poznal,

o dar Rozumu, aby som lepšie chápal tajomstvá svätej viery,

o dar Poznania, aby som sa v živote riadil prikázaniami tejto viery,

o dar Rady, aby som vždy vo všetkom hľadal radu u Teba a vždy ju nachádzal,

o dar Sily, aby ma žiaden strach ani ľudské ohľady od Teba neodvrátili,

o dar Nábožnosti, aby som vždy slúžil Tvojmu majestátu so synovskou láskou,

o dar Bázne voči Bohu, aby som sa bál hriechu, ktorý Teba, ó Bože, uráža.

Amen.