Veľká téma na zamyslenie, ktorú nám Advent predkladá, je v tom, že s obnovenou pozornosťou uvažujeme o význame Kristovho príchodu na zem; aby sme znovu objavili istoty našej viery: Ježiš sa stal človekom pre nás.

V liturgii zaznievajú hlasy prorokov, ohlasujú Mesiáša, vyzývajú obrátenie srdca a modlitbu. Posledný z nich a najväčší zo všetkých, Ján Krstiteľ volá: "Pripravte Pánovi cestu!". Prichádza Kristus, Knieža pokoja!

Pripraviť sa na jeho Vianoce znamená prebudiť v nás a v celom svete nádej na pokoj.  Pokoj predovšetkým v srdciach, ktorý sa buduje: kladením odporu k ubližovaniu,  pomste  a  každej  forme  sebectva.

sv. Ján Pavol II.

Boží Syn už prišiel na túto zem a vykúpil nás. My si to nanovo pripomíname, PREČO sa tak stalo.

Ale čakáme aj na stretnutie s ním v hodine smrti a súdu -veď čas na nám tu na zemi každému míňa. Aby sme obstáli, advent je kontrolným obdobím, ako to je s každým z nás a je to  i obdobím nápravy.

A napokon, Pán stále tajomne, ale reálne prichádza k nám v Chlebe-Eucharistii. Ak stojíme o neho, žime tak, aby sme ho mohli objať pri svätej omši - v milosti posväcujúcej.

Veď slovo advent pochádza z latinského adventus, čo v preklade znamená príchod, grécky parousia/parúzia, teda označenie návštevy kráľa, alebo hodnostára v meste.  

Doslovne znamená: ad = smerom k + venire = ísť. 

Ísť smerom k niekomu. Boh ide smerom k nám.

Preto choďme i my smerom k nemu – v ústrety...

Ako? Možno takto:

...zbavovaním sa zla svätou spoveďou,

nápravou života konaním nezištného obetavého dobra,

modlitbou a radosťou z viery!