Ľudový zvyk
Celý týždeň počnúc Veľkonočnou nedeľou, až po nasledujúcu – Nedeľu Božieho milosrdenstva - je Veľkonočná oktáva,t.j. osemdnie, ktoré sú akoby jedným dňom, preto je každý deň sviatok v liturgii a v evanjeliu sa číta vždy o tom jednom dni – Veľkonočnej udalosti – dni zmŕtvychvstania Pána Ježiša Krista.
Veľkonočný pondelok so šibačkami a oblievačkami je ľudový zvyk. Čo sa týka toho kresťanského, to je to, že podobne ako po Vianociach práve na druhý deň na sv. Štefana sa chodilo po rodinách, po návštevách, tak isto to je pri Veľkej noci. A to je pekné.
Sú aj také názory, že na Veľkú noc sa preto oblieva a šibe, lebo ženy, ktoré začali medzi Židmi ohlasovať, že Ježiš vstal z mŕtvych, rozháňali vodou a šibaním.
Tieto zvyky však siahajú do predkresťanského obdobia. Sú unikátne a zachovali sa, aj keď v deformovanej podobe. A ľudia síce šibú a polievajú, ale už ani vlastne nevedia prečo. Kedysi to bola výlučne záležitosť slobodných mládencov a dievčat. V minulosti nešibali ani ženatí, ani deti. A už vôbec sa nešibali vydaté ženy.
V ponímaní starých Slovanov prichádzalo leto, teda obdobie plodnosti, siala sa úroda, ženy sa tešili, že budú gravidné, lebo deti boli veľmi vítané. Slobodný mládenec zobral prútik, nevieme, či bol práve vŕbový, no možno áno, lebo vŕba pučí ako jeden z prvých stromov a ešte je aj ohybná. Chlapec sa mal týmto prútom dotknúť nôh dievčaťa. Na gazdovstve sa cenilo, ak bolo dievčina rýchla, šikovná, pružná. Dotkol sa jej bokov, aby rodila veľa zdravých krásnych detí, a potom sa dotkol jej rúk, aby bola pracovitá. Všetko to malo krásnu symboliku. Bol to rituál žičenia a plodnosti. V iných oblastiach sa viac pracovalo s vodou. Voda sa musela nabrať z potoka, z riečky. Tečúca voda sa považovala za živú a dievčina mala byť po obliatí zdravá a plodná. Teda išlo presne o to isté, o čo pri šibačke. Tento zvyk prežil aj v kresťanstve, aj keď v protestantskom prostredí mnohé zvyky zanikli.
Mládenec dostal za odmenu vyfúknuté, maľované vajíčko. Slobodné dievča dokázalo, aké je zručné, aký má vkus.
Časom si chlapci viazali z prútov korbáče, aby si pripomenuli bičovanie Krista. Do ľudového zvyku sa krásne zakomponovala kresťanská symbolika. Mládenci dostávali postupne na korbáče aj stužky, ako odmenu.
Až kedysi začiatkom 20. storočia začali chodievať šibať i deti a sa začali dávať peniaze šibačom; no platilo sa iba tým najchudobnejším. Deti si šibaním trošku privyrábali. Bolo to podobné ako s koledovaním na Vianoce.
